Ľ. Kotrha: Kreslený humor vymiera

Tak, ako tenisti majú svoj Wimbledon v Anglicku, Kotrhov karikaturistický „Wimbledon“ bol v Japonsku, kde na 26. ročníku prestížnej medzinárodnej súťaže kresleného humoru Grand Prix Yomiuri International Cartoon Contest získal z pomedzi päťtisíc prác autorov zo 72 krajín celého sveta prestížne ocenenie – hlavnú cenu.

Kto vám otvoril bránu ku kreslenému humoru a čo by nemalo v súčasnosti chýbať dobrému karikaturistovi?
- Úprimne odpoviem, to si už ani presne nepamätám. Len viem, že moje kreslené vtipy sa z ničoho nič, raz objavili v jedných podnikových novinách. Za odmenu som dostal elektrickú stolovú lampu. To som vtedy ešte nevedel, že existuje také niečo ako sú honoráre! Potom sa mi však dostalo do ruky jedno číslo časopisu MY 67, kde bola vyhlásená karikaturistická súťaž a za tri kresby som dostal celkom slušný honorár 450 Kčs, čo boli pre mňa, sedemnásťročného, obrovské peniaze. No a potom som to už začal chrliť a „obťažovať“ svojimi výtvormi všetky možné aj nemožné česko-slovenské redakcie. Ako osemnásťročný som bol finančne nezávislý. Počas štúdia Strednej priemyselnej školy stavebnej v Trenčíne som dokonca odmietol aj štipendium. A čo by v súčasnosti nemalo chýbať dobrému karikaturistovi? Samozrejme chuť. Pretože je situácia kresleného humoru taká zlá, že vymiera. Okrem zopár médií niet kde publikovať a výstavy neoslovujú taký veľký priestor.

Veľa ľudí nielen doma, ale aj v zahraničí vás pozná z časopisov, novín, ako autentického autora. Zažili ste obdobie slávy?
- Čo je to sláva? V časoch, keď toho priestoru pre kreslený humor mali autori viac, nevnímal som to až tak. Moje kreslené vtipy, kresby čitatelia videli pravidelne skoro vo všetkých denníkoch a týždenníkoch. Chodil som na rôzne besedy. Možno ma aj zopár ľudí na ulici poznalo, ale nakoľko sa snažím chrániť svoje súkromie, asi mi to dnes už nehrozí.

Ktorú činnosť v práci s karikatúrou najviac uplatňujete? Námety zachytávate na papier, alebo prostredníctvom počítačovej techniky?
- Každý nápad si poznačím na akýsi zdrap papiera, potom príde fáza ceruzkovej skice a fáza konečná, keď je nápad pretvorený do záverečnej podoby fixkou alebo perom. V počítači kreslený vtip už len upravujem alebo vyfarbujem. Ale pri mojej robote hovorím, nie je nad vodové farby.

Váš zdanlivo jednoduchý štýl kresleného humoru má originálnu technickú, skoro až technicky rovnú líniu. Prečo?
- Môj štýl sa vyvíjal a doteraz stále vyvíja, i keď to už robím štyridsať rokov (od roku 1967). Stáva sa mi, že si niekedy zoberiem kresby zo začiatku a porovnávam ich s dnešnými. Sem – tam si kladiem otázku, ako som toto a takto vôbec mohol nakresliť? A, ako je možné, že tento obrázok vôbec mohli v novinách, časopise uverejniť? A pochopiteľne, ešte aj slušne zaplatiť.

Na čom, ako autor kresleného vtipu si profesionálne zakladáte?
- Najmä na poctivom a premyslenom prístupe ku každej kresbe. Nie vždy tomu tak bolo, pretože v začiatkoch som denne nakreslil štyridsať i viac obrázkov, takže na profesionálny základ nebol čas. Ale nie som naklonený názoru, že dobrý kreslený vtip sa dá nakresliť ako takzvaná rýchlovka vo výťahu na tretie poschodie. Dobrý nápad môže pokaziť jednoznačne odfláknutá kresba a zlý nápad poctivo urobená kresba potiahne. Za tie roky prežité v silnej konkurencii som o tom presvedčený.

Okrem vymýšľania námetov, spracovania a vytvorenia kresleného čierno bieleho, farebného vtipu, na čom ste sa v tejto neľahkej robote najviac ponaučili?
- Že nie je všetko, o čom som presvedčený! Že je dobré, ak si redakcie vyberú kvalitné práce. Ono totiž, niekde ani nechcú kresby, kde by sa čitateľ mal zaoberať myšlienkou, čo tým chcel autor povedať? Tento fakt priamo korešponduje so súčasným životom, pochopiteľne aj vkusom ľudí rôznych generačných zoskupení.

Čo vám dodáva energiu a správnu tvorivú silu?
- Mám veľa rozrobených rôznych prác, nielen v oblasti kresleného humoru ale i v literárnej a hudobnej aktivite, že nič nedokážem dotiahnuť do konca, aby to prinieslo konkrétnu pointu. Teda to, čo som na začiatku zamýšľal. A to ma veľakrát vie nahnevať. Pravdupovediac, už mi asi chýba sila, športovou terminológiou povedané, presne vedieť zakončiť finálnu prihrávku.

Boli životné okamihy, situácie, obdobia, keď po úspechoch prišlo obdobie, kedy sa vám nedarilo? Kto vám vtedy podal pomocnú ruku - pomohol?
- Ono sa nedarí stále, čiže po slovensky furt. Lebo ak sa raz uspokojíte, že toto je to pravé orechové, tak to je koniec! To je nevyvrátiteľný fakt. Budem úprimný. So svojou robotou som vždy nespokojný. Keď je niečo hotové a odovzdané, prichádzajú najlepšie nápady, ako som to mohol urobiť ešte lepšie. Tvorivý proces nekončí ukončením diela. Vo chvíľach kríz, či neúspechov, keď som uvažoval, či by nebolo lepšie robiť niečo iné, ako sa piplať s kresleným humorom, som preladil na inú nôtu a začal som niečo písať, alebo som sa pustil do skladania pesničiek. Alebo zoberiem olejové farby, či pastely a maľujem si len tak. Pre seba, vlastné potešenie.

Viem, že máte za sebou aj kreslený film, knihu... Čo pripravujete aktuálne?
- Nepovedal by som, že film. Je to animovaný seriálový večerníček pre verejnoprávnu televíziu, robený klasickým spôsobom – ručne. Už dlhodobo sa chystám osloviť vydavateľstvá na vydanie knihy kresleného humoru, ale... som pohodlný a lenivý, a tak to odsúvam a odsúvam. Zatiaľ mám rozpracovaný stripový seriál a keď bude aspoň sto častí, podniknem ďalšie kroky. Možno ponúknem televízii ďalšie námety animovaného večerníčkového seriálu Dada a Dodo, i keď vzhľadom na náročnosť a s tým spojené finančné náklady, nie som v tejto chvíli priveľkým optimistom.

Pravidelne odosielate svoje kreslené vtipy, žánrovo rozmanitého charakteru na rôzne nielen slovenské, ale aj európske a celosvetové prestížne súťaže humoru. S akým úspechom, lepšie povedané, aké ocenenia ste doteraz získali?
- Ročne je to viac ako päťdesiat súťaží a na skoro všetky kontinenty. S nástupom internetu sa odosielanie zjednodušilo, teda aj zlacnelo. Pri tomto množstve súťaží, kde niečo pošlem, sa mi samozrejme občas stane, že nejaký ten obrázok osloví odbornú porotu, ktorá mi udelí cenu. Za tie roky som získal dosť cien. Vymenovať všetky by nemalo zmysel. Blíži sa to k stovke. Rôzne tie diplomy, plakety, medaile. Už to nemám ani kde dávať.

Ste rodený Trenčan, ako vnímate súčasných trenčianskych autorov kresleného humoru v celoslovenskom i európskom kvalitatívnom rozmere karikatúry?
- Neviem presne, koľko je tu karikaturistov. Osobne sa poznám s Lacom Belicom a Vilom Weberom, ktorý je skôr autorom zaujímavých karikaturistických námetov. Takže nemôžem vydať nejaký odborne zdatný posudok na ich tvorbu. Kresby Laca Belicu si vždy všimnem v istých inzertných novinách. Občas sa stretnú naše obrázky na nejakej medzinárodnej súťaži. Napadla mi myšlienka, že karikaturisti na Slovensku vymierajú po praslici. Hlavným dôvodom je, že napríklad aj kreslený humor nie je v celoštátnom meradle dostatočne uznávaný a finančne ohodnotený. To je asi všetko, čo k tomu poviem.

Aký dostáva kreslený vtip – karikatúra v súčasnom mediálnom priemysle priestor?
- Už som spomenul, že oproti minulosti je toho priestoru stále menej a možno aj preto niektorí autori s kresleným humorom skončili, alebo ho kvôli nedostatočným honorárom prestali ponúkať redakciám. Nie je tu možnosť na väčšiu prezentáciu kvalitného kresleného humoru, ktorý by bol aj dobre zaplatený. Česť a sláva tým redakciám, ktoré i napriek problémom, s ktorými sa boria, kreslenému humoru poskytujú aký - taký priestor. Samozrejme, na oživenie. Na Slovensku je to jednoznačne tak. V ostatných krajinách situácia s kresleným humorom má iné rozmerové i ekonomické dimenzie.