Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Zmiešané páry vedia, do čoho idú

Daniela Hammoud tvrdí, že ju muž nútil deti vychovávať v duchu niektorých islamských tradícií. Počas života v Libanone jej zakazoval pracovať. Napriek problémom s ním žila takmer desať rokov. Po tom, ako Mahmud Hammoud pred dvomi týždňami s jej deťmi zmiz

Assadulah a Eva AnwarzaiovciAssadulah a Eva Anwarzaiovci (Zdroj: archív rodiny)

ol a dodnes neoznámil miesto svojho pobytu, vyvolal jej prípad diskusiu u širokej verejnosti.

Ľubomír Falťan zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa domnieva, že vzťahy medzi ľuďmi z celkom odlišných kultúr môžu byť problematické: „Riziká môžu vznikať vtedy, keď si našinec vezme partnera z arabského alebo z islamského sveta. Vtedy je tam aj výrazná náboženská odlišnosť, v kultúrnych zvykoch, v pohľade na fungovanie rodiny a na partnera. Máme príklady, kedy veľa našich žien konvertuje. Musia sa prispôsobiť. Keď nie, môže dôjsť ku konfliktom. Ako v prípade rodiny Hammoud.“
Podľa neho však riziko rozpadu vzťahu u zmiešaných manželstiev nie je o nič vyššie ako u bežných párov: „Obvykle jedna aj druhá strana vie, do čoho ide. Je tam istý predpoklad akceptácie odlišnosti. Len je otázka, do akej miery sa môže táto odlišnosť vyhrotiť v neskorších rokoch spolužitia.“ Podľa sociológa by teda partneri už na začiatku manželstva mali vedieť, do čoho vstupujú. Nie všetky zmiešané vzťahy sa tak musia skončiť fiaskom.

Skryť Vypnúť reklamu

Príbeh prvý: Daniela a Mahmud - Vráť mi deti!
Manželia Hammoud sa zoznámili v roku 1996 v Budapešti. Slovenka Daniela pôsobila na univerzite, Libanonec Mahmud sa živil obchodom. Keďže legálny pobyt v Maďarsku mu skončil, jeho aktivity boli nezákonné. „Bol pohľadný, mal dobré názory na rodinu a morálku,“ spomína Daniela Hammoud. A potom dodá: „ Ale všetko len v rovine teórie...“
Po ročnej známosti sa vzali a odišli do Libanonu. Po siedmich rokoch sa už s dvomi deťmi vrátili, pretože sa im finančne nedarilo: „Manžel do práce nikdy nebol. Bol strašne lenivý, nezodpovedný. Situáciu sa nesnažil zlepšiť, aj keď mu príbuzní ponúkali rôzne možnosti.“ Mahmud pracoval v autodielni. Od svojej ženy vyžadoval, aby bola doma a starala sa o deti. Za to, aby mohla prijať miesto učiteľky angličtiny, musela tvrdo bojovať: „Robil mi napriek, len aby mi to sprotivil a sťažil, ako sa dalo. Zrejme bolo pre neho ponižujúce, že zarobím viac ako on.“

Skryť Vypnúť reklamu

Po návrate na Slovensko sa manželia snažili podnikať s kobercami, obchod však čoskoro skrachoval. Mahmud nehovoril plynulou slovenčinou a dlho si nemohol nájsť prácu. A podľa svojej ženy ani nechcel: „Nepracoval, nesnažil sa a deťom zakazoval rôzne športové či kultúrne aktivity.“

Ťažkosti nastali aj vo výchove: „Na to, aby dcéra bola vychovávaná v islamskom duchu nedbal veľmi precízne. Boli veci, na ktorých trval a ktoré chcel nasilu presadiť. Napríklad to, že nesmeli jesť bravčové mäso, nesmeli chodiť do kostola. Ale príkladom im on sám nešiel. Bravčového by sa v živote nedotkol, ale vypiť– to už áno.“ Problémy sa vyhrotili, keď ju manžel pred deťmi fyzicky napadol. Okrem toho sa jej mal vyhrážať zabitím.

V apríli 2007 požiadala Daniela Hammoud o rozvod. Obávala sa dlhov kvôli mužovým obchodným aktivitám i únosu detí. Na októbrovom rozvodom konaní Mahmud Hammoud údajne súhlasil s tým, že Fatimu a Husseina zveria do opatery matky a styk s nimi bude podľa vzájomnej dohody. Napriek tomu, že Daniela nepožadovala výživné, manželstvo dodnes nerozviedli.

Skryť Vypnúť reklamu

Príbeh druhý: Eva a Assadulah - Chceli žiť v Afganistane
„Chceli sme žiť v Afganistane. Keby neprišli Rusi, žijeme tam dodnes,“ tvrdí pedagogička Eva Anwarzaiová. S manželom Assadulahom sa spoznali počas vysokoškolských štúdií v Bratislave. S problémami kultúrnej či náboženskej odlišnosti sa vo svojom tridsaťpäťročnom vzťahu nikdy nestretli. Konflikty nenastali ani pri výchove dvoch synov, ktorí sú už dnes dospelí. Starší, Branislav, sa narodil v Trenčíne, a tak dostal slovenské meno. Mladší, Jamsheed už v Kábule. Nikto mu však nepovie inak ako Paťo.

„Moji rodičia boli mohamedáni, no nevychovávali nás v náboženskom duchu. Môj otec bol stredoškolský profesor. Vkladal do mňa, aby som bol slušný, charakterný, čestný, aby som bol dobrý otec a dobrý manžel. Aby som bol dobrým členom spoločnosti,“ vysvetľuje známy očný lekár. Jeho žena dodáva: „V podstate sme svoje deti vychovávali európskym spôsobom. Základné výchovné metódy sú však v Afganistane totožné, aj tam dbajú na to, aby sa deti pozdravili, aby vzdali úctu starším, aby sa slušne správali. Branko tam chodil do škôlky aj školy a bol plne integrovaný. Nikdy sme nemali problém v prekonávaní náboženských alebo kultúrnych rozdielov.“

Na štyri roky strávené v Afganistane spomínajú manželia s láskou. „Veľmi sa mi tam páčilo. Vtedy tam bola republika, bola tam sloboda. Páčil sa mi ich družný, rodinný spôsob života,“ hovorí Eva, ktorá krajinu svojho manžela navštívila sama už pred svadbou. Aj keď životný štýl bol v moslimskej krajine odlišný, dokázala sa prispôsobiť: „Spočiatku som nosila európske oblečenie bez pokrývky hlavy. Neskôr som videla, že osvojiť si niektoré ich zvyky je výhodné. Že symbolickou pokrývkou hlavy človek získa väčšiu slobodu a môže sa voľnejšie pohybovať. Samozrejme, von som nemohla chodiť sama, to sa pokladá za neslušnosť. Chodila som preto v sprievode syna.“

Afganci ju prijali medzi seba. „Hovorila som veľmi dobre po perzsky, takže nevedeli, že som cudzinka. Nechovala som sa ako namyslená Európanka, ale ako Afganka. Žila som s nimi, navštevovala svojich nových príbuzných a známych. Veľmi ľahko som sa adaptovala a oni ma rešpektovali.“

Keď v roku 1978 vypukla občianska vojna, bezpečnosť rodiny bola ohrozená: „Každý deň explodovali v našej ulici bomby. Starší syn mal vtedy sedem rokov a mladší dva. A obaja potrebovali mier,“ vysvetľuje hlava rodiny. Napriek tomu, že v Kábule mali rodinné zázemie, súkromnú ambulanciu a dom, rozhodli sa manželia vrátiť do Československa. Ich príbuzní emigrovali do Spojených štátov.

Nasledovali tri roky čiastočného odlúčenia, kedy v Bratislave absolvoval lekársku atestáciu. Keďže Assad Anwarzai hovoril plynulou slovenčinou, čoskoro sa zamestnal v trenčianskej nemocnici. Tu pôsobí takmer dvadsať rokov. Jeho pacienti ho v minulosti dokonca nominovali na cenu Osobnosť roka. Slovensko považuje za svoju druhú vlasť: „Zvykol som si tu. Aj čo sa týka vianočných sviatkov, cítim sa tu ako doma. Na Slovensko mám veľmi dobré spomienky. Mnohí ľudia mi tu pomohli a ja som im bol vždy vďačný.“

I keď sa niekedy stretáva s narážkami na svoj pôvod, dokáže sa s nimi poľahky vyrovnať. On sám sa totiž považuje za afganského Slováka. Stereotypy, ktoré vládnu v názoroch na Arabov či moslimov, rieši s logikou sebe vlastnou: „Moja filozofia je jednoduchá. Ja zodpovedám len za seba a za svoje vlastné činy. U človeka vždy hľadám dobré ľudské vlastnosti. Ostatné ma nezaujíma. Liberálny som bol v Afganistane a taký som aj tu.“

V typickej moslimskej krajine deti často pripadnú otcovi. Podľa Assada Anwarzaia to však nie je dané nábožensky, ale ekonomicky. Mnohé negramotné ženy nepracujú, a tak o výchove rozhoduje otec. Zastáva však názor, že k „dubnickému prípadu“ takto nemožno pristupovať: „Daniela Hammoud je Slovenka, žije na Slovensku a živí rodinu. Tu sú zákony iné.“

Podľa neho by rodič, ktorý sa o svoje deti nestará a nechráni ich pred nebezpečenstvom, bol v Afganistane verejne odsúdený a prakticky vyradený zo spoločenského života. „Aj na Slovensku poznám prípady, kedy otec alebo matka kašlú na svoje deti. Nezaujímajú sa o ne, ani o ich výchovu, ani o ich budúcnosť. O tom sa však nehovorí,“ myslí si. „Akonáhle však otec nie je Slovák, ľudia sú na to citliví. Neviem si predstaviť, že by otec nemal záujem o svoje deti. Toto je pre nás alfa - omega. Keď sa človek u nás stane otcom a manželom, má veľkú zodpovednosť a povinnosti.“

Aj Eva Anwarzaiová tvrdí, že v niektorých rodinných zvyklostiach sa môžeme od moslimskej kultúry učiť: „Naše rodinné zväzky sú príliš voľné. To v afganskej spoločnosti nejestvuje. Oni medzi sebou cítia, dodržiavajú zvyky, navštevujú sa. Existuje medzi nimi pevné spojivo. U nás už si rodinní príslušníci nie sú takí blízki ako tam. Myslím si, že je to na škodu.“

Príbeh tretí: Ivana a Mishaal - Láska prekoná všetko
Trenčianka Ivana Hajasová a Kuvajťan Mishaal Bilal sa zoznámili na Slovensku a manželmi sú tri roky. Dva z toho strávili v Kuvajte. Ivana tvrdí, že v mužovej rodnej krajine sa nemusí prispôsobovať ani náboženstvu, ani odlišnej kultúre: „Práve naopak, manželovi príbuzní sa mi snažili vyhovieť a všetko mi uľahčiť. Svokra mi sama povedala, že náboženstvo mi nemôžu vsugerovať ani ma do neho nútiť. To musí prísť samo. Ak nie, tak nie. Moslimské náboženstvo plne rešpektujem a skôr k nemu inklinujem.“

Problémy nemala ani v odievaní: „Čo sa týka zvykov, zahaľovať som sa nemusela. Oblečená som mohla chodiť tak, ako aj tu. Akurát si nemôžem dovoliť odhalené brucho alebo veľký výstrih. Inak nosím sukne aj krátky rukáv. To, čo bolo pre mňa nové, je jedine to, že sú veľká rodina. Ja som jedináčik.“

Tajomstvom ich šťastia je podľa Mishaala, ktorý v súčasnosti končí štúdium réžie vo Veľkej Británii, vo vzájomných kompromisoch: „Pochopil som, že ak sa chcem oženiť so ženou z inej krajiny alebo kultúry, musím byť prístupnejší. Keď sme sa vzali, hovorili sme o kompromisoch. Chceli sme byť spolu. Musel som na ne pristúpiť, byť otvorenejší a naučiť sa viac o manželkinom prostredí. A ona musela urobiť to isté. Nebolo to však príliš ťažké. Myslím, že je to aj tým, že som veľmi liberálny človek.“

Syna Yaquoba chcú vychovávať v duchu tradícií oboch kultúr. „Chceme, aby poznal aj tie slovenské, aj tie moslimské. To už bude na ňom, čo si neskôr vyberie,“ vysvetľuje slobodomyseľný prístup Ivana. Jej deti budú mať rovnakú možnosť voľby ako dnes ona: „Manžel dodržiava ramaddán. Ja sa však nepostím. Mužova rodina mi povedala, že je to medzi mnou a bohom.“

V Kuvajte dokonca pozná ženy, ktoré sa rozviedli a znovu vydali: „Sú tu striktnejšie aj menej striktné rodiny. Napríklad ženy beduínov chodia zahalené aj v tvári. Na druhej strane, mnohé ženy chodia do škôl, na univerzity, pracujú, šoférujú, môžu si vybrať, čo chcú robiť v živote. Je to na nich, nič im nie je zakazované.“

„Myslím si, že problémy medzi manželkou a manželom sú všade na svete, v každej kultúre, v každom náboženstve. Ak sa aj rozídu, vždy je možné to riešiť,“ hovorí Mishaal Bilal na margo rodičovského únosu dubnických detí. „Bol som veľmi prekvapený, ako sa to v médiách zovšeobecňuje. Pre Araba, ako pre každého iného, je veľmi ťažké opustiť svoju krajinu a ísť za prácou do totálne odlišného prostredia. To, že sú niektoré z takýchto manželstiev nešťastné, neznamená, že to možno generalizovať. Nehovorím však, že nie sú aj zlí Arabi.“
Čin Mahmuda Hammouda Mishaal za správny nepokladá: „Myslím si, že všetky problémy sa dajú riešiť. Nech to bolo z akéhokoľvek dôvodu, to, čo spravil otec tejto rodiny určite nebolo riešením.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 507
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 36 897
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 655
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 275
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 129
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 955
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 274
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 918
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 718
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 607
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

V rámci skríningu zatiaľ otestovali 8205 osôb, z toho zaznamenali 30 pozitívnych

3 h

Alma.art premieňa elektroodpad na ozdobný hmyz.

4 h

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 1 544 pozitívne testovaných ľudí formou PCR testov a 2 097 pozitívne testovaných antigénnymi testami.

9 h

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahy pred poľadovicou na území celého Trenčianskeho kraja.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

24 h

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22. jan

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?