Uplynul rok, čo uprostred tvorivej práce od nás odišiel maliar Paľo Mihalko. Na vzácneho človeka a ozajstného priateľa si zaspomínala Alena Hejlová z trenčianskej galérie M.A. Bazovského.
Trenčín. Ako hovorí, neúprosná choroba až príliš rýchle uzavrela mnohostránkovú knihu jeho života. Stovky obrazov, desiatky výstav, samostatných i kolektívnych, doma aj ďaleko za hranicami našej vlasti (Viedeň, Moskva, Londýn), nie vždy docenená organizátorská práca, predstavujú bohatú žatvu Mihalkovej umeleckej i ľudskej dráhy. Mihalko mal ešte veľa tvorivého a životného elánu, pracovitosti a výbušného temperamentu, ktorý sa u neho spájal s vrodenou nespokojnosťou s už dosiahnutým a odvekou ľudskou túžbou dobývať nové a neznáme. Rodák z Trenčianskych Bohuslavíc pôsobil ako maliar v Novom Meste nad Váhom. Bol hlavným organizátorom a prezidentom medzinárodného výtvarného sympózia VAGUS, konaného v Novej Bošáci, ktoré si za sedem rokov existencie práve Mihalkovou zásluhou vybudovalo dobré meno a medzinárodný ohlas. Svoje umelecké majstrovstvo Mihalko prezentoval najradšej prostredníctvom figúry koňa. Priam bytostný vzťah pútal umelca ku krajine jeho detstva k okoliu Trenčianskych Bohuslavíc, Bošáce a Nového Mesta nad Váhom. Tento kraj ho odjakživa lákal, k nemu sa vo svojich kresebných záznamoch často vracal.
Autor: ĽS-TN