Na pracovnom stretnutí sa s rozprával konštruktér firmy Mazda a konštruktér trnavskej 1203–ky.
„Ako testujte tesnosť karosérie?“ spýtal sa Trnavčan.
„Používame myš. Zavrieme ju na tri dni do auta. Ak do troch dní zdochne, lebo si vydýchala vzduch, znamená to, že karoséria je tesná a auto môže ísť do sériovej výroby.“
„My používame kocúra. Zavrieme ho do 1203 – ky a keď do troch dní neutečie, znamená to, že karoséria je tesná.“
Vtip mi napadol v súvislosti s najnovším výčinom ministerstva vnútra: Každá stavba, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po októbri 2006(!) musí mať plynotesný bunker. Všetky Billy, Tescá, Hypernovy, železničné stanice a iné miesta, kde sa zdržujú tisíce ľudí nič mať nemusia, lebo stavebné povolenie bolo vystavené pred určeným termínom. Opäť ma ovial závan nevädnúcej geniality jedného ministerstva. Akoby nestačilo, že niekto vyskočil z hajzlíka na slobodu, (hajzlík zjavne nebol plynotesný) a minister jazdí cez dvojitú čiaru. Dnes sú podstatné plynotesné bunkre. Minister vnútra sa okrem novej motorky asi bezuzdne teší aj na tretiu svetovú. Načim predpísať aj špajzové zásoby cukru, múky, ryže a čuča. Okrem tesnosti bunkrov je nutné stanoviť aj ich dostupnosť. Občan by sa mal zdržiavať maximálne 50 metrov od bunkra, lebo inak by nedobehol.
V praxi to znamená, že ak má do obchodu 60 metrov mal by sa zhlboka nadýchnuť a utekať ako besný, lebo každú chvíľu spadne alkájdovská raketa plná plynov. Môj verný kamarát (povedal mi, že ak ho budem menovať, tak ma zabije), si po mnohoročných tortúrach kúpil víkendový domček v chránenej krajinnej oblasti. Dva roky obchádzal všetky možné ochranárske a od výmyslu sveta aké iné úrady, aby mu povolili prístavbu. Konečne sa mu to podarilo. Nuž a získal stavebné povolenie.
Teraz bude musieť stavať pod utešenou drevenicou plynotesný bunker. Lebo tak to Robko navrhol. Predpokladám, že dodávateľmi týchto prevratno – filtračných technológií budú nejakí švagrovia, bratranci, susedia a známi súčasnej verchušky. K tomu všetkému budú samozrejme potrebné nejaké štátne certifikáty o tesnosti. (Tiež dobrý džob).
Mám premyslené, ako bude štátna certifikačná skúška fungovať. Príde štátny ministerský úradník a ja ho na 24 hodín zavriem do plynotesného bunkra. Tam sa udusí, čím dá najavo, že bunker je skutočne plynotesný. Potom mu z modrej stvrdnutej ruky vypáčim dlátom razítko a „oštempľujem“ tlačivo „Certifikát o plynotesnosti bunkra“. Tým sa môj bunker stane štátom odobrený. Úradníka zakopem na vlastné trovy hneď vedľa latríny pod hruškou. Večer budem zaspávať s podozrením, že nikomu chýbať nebude, lebo takých tam majú „milión päť“.
Článok nemôžem dopísať, lebo musím ísť zháňať cement, roxor a plynotesné dvere. Dovidenia v mojom bunkri.
