MOTEŠICE. Obaja tvrdia, že ich dal dohromady osud a tajomstvo šťastného manželstva vidia v dôvere a rešpektovaní sa. „Človek nemôže hneď pri prvom nedorozumení zdupkať,“ vysvetlila 84-ročná Ema.
Spojil ich osud
Ema pochádza z Neporadze, no o dva roky staršieho Augustína spoznala, keď pracovala v Motešiciach u svojej rodiny. Tu sa starala o celú domácnosť a štyri deti. Prvýkrát sa stretli na zábave v Horných Motešiciach. Na tento deň majú obaja rozličné spomienky, no Ema zastáva verziu, že bola na zábave so strýkom Stehlíkom a s Augustínom sa dala do reči pri tanci. „On sa mne aj mojím kamarátkam veľmi páčil. Zo začiatku sme iba tak žartovali, posielali si odkazy a vidíte, čo sa z toho vykľulo,“ tvrdí Ema, podľa ktorej bol jej manžel veľmi pohľadný muž. Pre Augustína naopak nebol až taký dôležitý zovňajšok, ale usilovnosť nastávajúcej manželky. Svoje áno si povedali po dvoch rokoch a svoj svadobný deň si stále dopodrobna pamätajú.
Svadba na Fašiangy
Bolo to na Hromnice a za dátum svadby mohla vraj aj Adelka Richtarechová, pretože ona mala svadbu deň pred nimi a vybrala si tú istú cigánsku kapelu, akú chceli aj Žákovci. „Jeden deň hrali na jej svadbe a druhý na našej,“ upresňuje Ema, podľa ktorej sa svadby vždy konali počas fašiangov. „Cez leto bolo veľa práce a strava sa kazila,“ vysvetlila. V zime tak bolo viac času a fašiangy boli veľmi veselým obdobím. Keďže voľakedy sa ešte nechodievalo na spoločné pohostenie do reštaurácií, svadbu mali u Augustínových rodičov. „Z miestnosti sa dalo všetko preč a umiestnili sa tam stoly,“ spomína Ema. Do kostola aj z kostola šli peši a tancovalo sa v krčme.
Dôležité je vydržať
Vychovali dvoch synov a majú šesť vnučiek. Augustín pracoval celý život v sklade v Bánovciach nad Bebravou, Ema bola doma s deťmi a neskôr pracovala v papierňach aj kúpeľoch. Za šťastné manželstvo vraj mohla skutočnosť, že si chceli život spestriť. „Chodili sme na rôzne zájazdy,“ upresnila. Aj keď s deťmi boli aj radosti aj starosti, vždy sa snažili pred nimi nehádať. „Museli sme vydržať, nie zdupkať jeden od druhého, ako sa to deje teraz,“ tvrdí Ema, ktorá si v tej dobe pamätá iba na jeden jediný rozvod. „V Neporadzi raz vyhodil muž ženu z domu aj s perinami,“ spomína.
Voľakedy vraj bola iná doba. Nebolo peňazí, ale bolo veselšie. „V nedeľu sa v dedine spievalo, tancovalo. Všetci sedeli na lavičkách a rozprávali sa,“ uviedla Ema, podľa ktorej dnes človek ani nevie, že má suseda. Nikdy by nepovedala, že budú spolu žiť tak veľmi dlho. „Myslela som, že zomriem,“ tvrdí Ema, ktorá tesne po prvom pôrode ťažko ochorela. „Ale som si to vymodlila a nesťažujem si. Mali sme pekný život,“ dodala.
