Začalo to okázalým bratislavským smotánkovým Plesom v opere SND. Nuž, a táto lavína spustila ďalšie „veľkolepé“ plesové regionálne spoločenské veselie. Finančníkmi začínajúc, seniormi, hasičmi, poľovníkmi, rybármi a neviem ešte kým končiac.
S patričnou noblesou, štedrosťou hlavne do plesovej tomboly, sa prezentovali slovenskí donátori, mecenáši, veľkopodnikatelia v luxusných róbach. Škoda, že tento rok je fašiang mimoriadne krátky. Čas radosti, veselosti – bálov a plesov trval jeden mesiac. Od Troch kráľov do minulotýždňovej Popolcovej stredy 6. februára. Toť som na ulici počul, že plesy rôznych spoločenských zoskupení bývajú cenovo nedostupné pracujúcim ľuďom a sú malomeštiacke. Viem, že v Trenčíne je ples doslova len pre vyvolených. Mestský ples organizuje v marci súkromná agentúra a zo štyristomiestnej kapacity vyhradí pre mesto sto vstupeniek. Vstup bude len na pozvánky. Tie rozdá (a zaplatí?) mesto vraj osobnostiam politického, podnikateľského, kultúrneho a športového života. V Hornonitrianskom baníckom i basketbalovom mestečku Handlová vstupenka na mestský ples vyšla 650 korún na osobu. Všade existujú celebritky miestneho rangu, ktoré zákonite musia na plese ukázať honor, vytŕčať z radu, pritom žoviálne prezentovať svoj subjektívny imidž! A čo občan druhej kategórie? Ten mlčky, veľavravne v kútiku duše z patričnej vzdialenosti prizerá celému „originálnemu“ niekoľko hodinovému teatrálnemu dejstvu... Aj tak o niekoľko hodín poplesové pikošky štebocú vrabce na streche.
Nech!