TRENČÍN. Zisťovali sme, aký prístup majú k tomuto sviatku verejní, komerční i alternatívni organizátori kultúrnych podujatí. Aktivity jednotlivých miest a mestských kultúrnych stredísk sú 14. februára odlišné. Niektoré z nich stavili na charitu, iné na zábavné podujatie. Zopár oslovených organizátorov dokonca netušilo, kedy deň sv. Valentína je.
Odkazovač pre vulgárnych i zaľúbených
Mesto Trenčín umiestni už štvrtý rok na Mierovom námestí tzv. valentínsky odkazovač. Na papierový panel môžu zaľúbenci napísať svoje vyznania, z ktorých najlepšie uverejní mestský spravodaj.
„Nie je to žiadny prejav našej snahy o nejakú mimoriadnu oslavu tohto sviatku. Rozhodli sme sa iba vyjsť v ústrety mladým ľuďom a postaviť na námestie tabuľu pre ich valentínske odkazy, ktoré sú veľmi populárne. Trenčín sa predsa všeobecne považuje za mesto mladých ľudí,“ hovorí Renáta Kaščáková, vedúca útvaru marketingu.
V minulosti sa na odkazovači ocitli mnohé vulgárne nápisy a kresby, mesto sa tým však zaoberať nehodlá: „Je to problém kultúrnosti ľudí a ten si musí riešiť každý sám,“ dodáva Kaščáková. Divadelné predstavenie, filmovú projekciu či valentínsky bál spojený s oslavami väčšina miest neplánuje. Riaditeľ mestského kultúrneho strediska v Novom Meste nad Váhom Ján Mikuška hovorí: „Tento rok sme neuvažovali nad špeciálnym podujatím. Veľmi radi však prijmeme iniciatívu mladých ľudí na usporiadanie a spoluorganizáciu takýchto akcií. Radi im poskytneme priestory a technické zabezpečenie.“ Do zábavných podujatí neinvestuje ani mestské kultúrne stredisko v Bánovciach nad Bebravou. „Diskoték pre mladých je v okolí dosť a nemožno predpokladať, že by sme im mohli konkurovať,“ argumentuje Blanka Kodajová, pracovníčka strediska. „Preto usporadúvame Valentínsku kvapku krvi. Tento rok sa konala 7. februára a prišlo stodvadsaťdva ľudí. Pokladáme to za veľký úspech, keďže mnohí z nich boli prvodarcami.“
Kluby sviatok ignorujú
Alternatívne hudobné kluby sa do osláv sviatku zamilovaných nezapájajú. „Pripravujeme približne stotridsať akcií ročne. Nemáme preto čas ani priestor organizovať niečo naviac mimo klasickej dramaturgickej línie klubu,“ hovorí Kamil Bystrický, dramaturg Klubu Lúč. „Tento sviatok nevnímam ako udalosť,“ dopĺňa. Koncert pre prívržencov Valentína neplánuje ani Peter Hajšo z Piano Clubu: „Nemáme stálu prevádzku, robíme podujatia na kľúč. Niektoré z nich však majú priamy súvis s tradičnými či importovanými sviatkami.“
Majiteľka čajovne Jaipur, ktorá patrí medzi dejiská alternatívnej kultúry, Slávka Janovská, pokladá deň sv. Valentína za komerčnú záležitosť: „Nie je to tradičný sviatok, a preto mu nevenujeme zvýšenú pozornosť. Nechceme skĺznuť ku komerčnosti. Prejaviť lásku by si ľudia mali každý deň, nielen 14. 2.“
Iný názor má Branislav Hollý, dramaturg Artkina Metro. Na Valentína zámerne premieta kórejský film 3-Iron: „Práve v tento deň hľadajú hlavne mladí ľudia možnosť príjemne stráviť večer v spoločnosti milovanej osoby. Vybrali sme preto film, ktorý je tematikou vhodný pre takúto príležitosť a zároveň spĺňa kritéria kvalitného a hodnotného filmu.“
Krv a zábava v obchodnom centre
Pre obchodníkov je každý sviatok vítanou príležitosťou na zvýšenie tržby. Zábavno-obchodné centrum MAX „oslavuje“ deň sv. Valentína charitatívnym podujatím Valentínska MAXi kvapka krvi spojeným so zábavnou šou pre všetkých darcov. „Je to akcia, ktorá má charitatívny, a nie komerčný charakter,“ tvrdí Alana Petrtýlová z oddelenia správy ZOC. „Nakoľko sa minulý rok stretla s veľkým záujmom verejnosti, rozhodli sme sa z nej spraviť tradíciu.“ Záujemcov o darcovstvo majú prilákať hodnotné dary a vystúpenie protagonistov z televíznej relácie SOS.
Podľa kulturologičky Zdenky Konečnej je prehnaná komercionalizácia niektorých sviatkov jedným zo súčasných celospoločenských trendov. Valentín síce nepatrí k slovenským tradíciám, prenikanie cudzích prvkov do pôvodnej kultúry je však bežná záležitosť. „Je to jeden zo základných kultúrnych procesov a aj jeden z dôležitých faktorov, ktoré na vývoj kultúry vplývajú,“ vysvetľuje. „Ak by som mala uviesť iný príklad – veď ani vianočný stromček nepatri k našej pôvodnej kultúre.“
Pripomína, že v prípade dobročinných akcií nezáleží na tom, či ich organizuje oficiálna inštitúcia, súkromná spoločnosť alebo nezávislé kultúrne centrum: „ Ide skôr o obsah podujatia a o to, aký majú vplyv na účastníka, o to, či majú nejakú kultúrnu a umeleckú hodnotu alebo spoločenský dosah.“