Časopis je obdobou bývalého Roháča alebo ak chcete Dikobrazu. V jednom z minuloročných vydaní je pekný vtip. Keď bol pri moci Lewinsko-Clintonovský tandem Američania sa báli, že prezident zasa otvorí predničku na nohaviciach.
Dnes sa pri Bushovi boja, aby náhodou neotvoril ústa. Dobehli sme Ameriku! Konečne to prasklo. Konečne som sa dozvedel, kto je vzorom vládnutia našej súčasnej verchušky! Pri príležitosti osláv 15. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky pán premiér bez akéhokoľvek ostychu do televíznych kamier oznámil, že vzorom jeho vlády je Juraj Jánošík.
Tušil som tieto skutočnosti už dávnejšie, len som nečakal také zdrvujúce verejné priznanie. Postaviť vládu na jednu úroveň s vrahom a zlodejom je predsa len prisilná káva.
Nuž, ale keď to pán premiér uznal za vhodné...Snáď by si naši najosvietenejší mohli prečítať publikáciu „Juraj Jánošík – legenda a skutočnosť“, kde by sa dozvedeli, že neodvisol za páchanie charitatívnych skutkov, ale za vraždu farára na hornej Orave. (Hoci bol bývalým seminaristom).
O kladný obraz sa postarala národná mytológia. Úspešne sme sa tak zaradili medzi dva vyspelé národy, ktoré majú za národných hrdinov vrahov a zlodejov, honosne zbojníkmi prezývanými. Veď čo náš Jurko? Je vari horší ako nejaký Robin Húd?
On bol rovnaký kvietok. Iným historickým klenotom nášho momentálne najvzdelanejšieho politika je snaha prerábať dejiny. Entuziazmus, s akým chce vztýčiť v krásavici na Dunaji sochu Svätopluka, je priamo dojemný. Ani sa nečudujem, veď v dobe keď sa po Európe motali len nejaké zvieratá, my už sme mali funkčný štátny útvar. (Koniec autentickej slovnej a myšlienkovej perly.) Bauúúú!
Proti soche nič nemám, ale nech je na bronzovej tabuli napísané aj niečo z dejín. Napríklad, že príbeh o troch prútoch je podobný tomu ako Iľja Muromec holou rukou troch jazdcov aj s koňmi do zeme zatlačil.
A, že, aby sa dostal k moci, nechal svojim rodinným príslušníkom oči vypichnúť. V prípade brata dokonca vlastnoručne.
A, že o Slovensku nič nevedel, lebo bol Moravan. Opäť odporúčam návštevu knižnice.
A že pán Kossina, ktorého napriek rôznym priekakom nazývajú druhým Schliemannom, vykutral pri Hamburgu germánske hroby datované storočia pred Kristom.
Dnes je všetko naopak. U nás sa motajú zvieratá a inde majú funkčné štátne útvary. V ten istý deň som sa dozvedel, že na Slovensku nežijú žiadni Maďari, iba Slováci hovoriaci po maďarsky.
V týchto dňoch očakávam správu od francúzskeho prezidenta Šarkozyho (podľa mena - maďarský Cigáň), ktorý mi má oznámiť, že vo Francúzsku nežijú žiadni Francúzi, ale len francúzsky hovoriaci Slováci. Obdobnú správu očakávam aj z republiky Bourkina Fasso. Nuž a aby toho nebolo dosť, večne rafajúci národniar sa pri otázke, čo si myslí o víťazstve čierneho prezidentského kandidáta v primárkach v Iowe, krútil ako prišliapnutý slepúch. Veď americkým prezidentom by sa mohol stať príslušník národnostnej menšiny (ba dokonca baba!). To už by bola hrôza prenáramná a asi by bolo nutné pripustiť aj kandidatúru Maďara na post slovenského prezidenta.
Ten nás pre zmenu fascinoval informáciou o médiách slúžiacich vláde. Ale to potom treba zriadiť médiá aj pre občanov, ktorí pod vládu bohužiaľ patria.
V starom Ríme otázka, ktorú vyslovím, už raz odznela. Quo usque tandem Catilina?