NOVÁ DUBNICA. Jeho autor Ferdinand Remšík bol v tom čase tajomníkom mestského národného výboru. Novodubničania sa začiatkom 80-tych rokov minulého storočia rozhodli, že dajú dovtedy používaný erb, na ktorom boli zobrazené obytné domy na zelenej lúke pod modrou oblohou, riadne zaevidovať. Autor pôvodného erbu bol Kuriak. Heraldická komisia ho však neschválila, hoci, podľa Remšíka, tento erb výstižne a logicky vyjadroval vznik mesta.
Dub, Dubnica, Dubovec...
Vtedajší predseda komisie Peter Kartous to odôvodnil tým, že podľa heraldiky – náuky o erboch a znakoch, mesto podľa názvu Nová Dubnica, má mať erb odvodený od stromu dub. Mesto dalo teda vypracovať návrhy dvom výtvarníkom Holešovskému a Urblíkovi. Umelci použili vo svojich návrhoch plody duba - žalude. Ako hovorí Remšík, ani s jedným návrhom nebola komisia spokojná. „Nesúhlasili, pretože podobné symboly mala v erbe susedná Dubnica nad Váhom. Rozhodli, že Nová Dubnica môže mať v erbe iba dubové listy,“ povedal.
Inšpiroval sa počtom Svätoplukových prútov
Remšík, podľa jeho slov, sa po ďalšom negatívnom stanovisku heraldikov vybral domov, počkal na syna a spoločne išli na vychádzku na vrch Dubovec. „Tam sme pod statným dubom nazbierali dubové listy. Doniesol som ich domov a obkreslil v mierke jedna ku jednej. Vyhotovil som päť originálov a poslal na schválenie.“ Remšíkov návrh erbu tvoril červený štít s tromi zlatými dubovými listami. „Jeden list sa mi zdalo málo, dva tam byť nemohli a tri mi symbolizovali Svätoplukove prúty,“ vysvetlil autor predlohy novodubnického erbu. Tento návrh už komisia odobrila a o tri roky neskôr nový erb schválili aj vtedajšie orgány mesta.
