Skratka 3M je odvodená od Minessotta Mining and Manufacturing Company. Čiže Minnessotská banská a spracovateľská spoločnosť. Keď už nebolo ani čo kopať ani čo spracovávať, bolo nutné zmeniť výrobný program. Firma sa vrhla na chémiu.
Začala s páskami do kotúčových magnetofónov, neskôr audiokazetami, pokračovala videokazetami, až po CD nosiče atď. Firma mala aj divíziu vývoja priemyselných lepidiel. Istý ambiciózny inžinier tam vymyslel zbrusu nové lepidlo. Malo ale jednu malú chybičku. Nelepilo. Teda nie tak, ako malo. Nahnevaný ho rozotrel prstom na hárok papiera, urobil si poznámky na budúci deň a „pricapil“ papier na sklenú výplň dverí v laboratóriu. Na druhý deň papier strhol a s údivom zistil, že nelepí ani sklo ani papier. Ten deň sa stal dátumom vzniku najlepšieho nelepiaceho lepidla v dejinách.
Dnes už si bez samolepiacich „blbienkov“ nevieme prestaviť snáď ani jednu domácnosť, či kanceláriu. Na dverách bývajú pestrofarebné vejáre odkazov pre všetkých členov rodiny. V niektorých famíliach má každý dokonca svoju farbu. („Modré odkazy ignorujem, tie sú pre fotra. Ružové tiež, tie sú pre ségru. A čo je tu tých zelených pre mňa! Čo sa tá máti zbláznila?) Naviac pri takomto posúvaní odkazov sa nedá vyhovárať na prievan, lebo lístok na hladkej a nemastnej ploche vydrží aj slabší uragán. Hoci Bayer i Du Pont skúmajú ako diví, na pôvodnú omylnú receptúru 3M sa nedostali. Tak ako nik nespravil doposiaľ Becherovku alebo Remy Martin.
Dosť bolo prednášky o priemysle, poobzerajte sa vôkol, koľko užitočných hlúpostí nás obklopuje. Napríklad také farebné značkovače kľúčov. Plechové dvere do paneláku sú modré – modrý značkovač, dvere do bytu hnedé –hnedý, dvere do pivnice žlté – žltý, brána do garáže červená – červený, brána do neba – farba neistá a viac než otázna. A to všetko za 2 SK lomeno kus. A čo takto vývrtka? Jednoduché a geniálne zariadenie. Jeden môj kamarát strojár ma sväto–sväte uisťoval, že Angličania používajú vývrtku s Whitworthovým závitom s plytkým stúpaním, čo neúmerne predlžuje vyťahovanie „špuntu“ a prispieva tak abstinenčnej osvete. Ak chce vláda obmedziť „požívanie“, musí spraviť dve veci. Zariadiť, aby ani v prostredí trhového hospodárstva nestáli dve deci minerálky 30 korún a uvrhnúť prísne embargo na výrobu a dovoz vývrtiek. (Neviem, či by to bolo niečo platné, lebo mafiózovia by čoskoro upustili od kokaínu a vrhli by sa na pokútnu pouličnú distribúciu vývrtiek).
Inou geniálnou maličkosťou je „zicherhajcka“. Niet snáď Nemca, ktorý by ju nemal na šatách. Po našom sa spisovne volá uzatvárací špendlík. Ale zicherhajcka má predsa len iný fíling. ( Aby som potešil jazykovedcov všetkých krajín.) Aj mňa už zicherhajcka zachraňovala. V Piešťanoch na železničnej stanici mi pri kúpe cestovného lístka pri okienku nečakane, čiže nevdojak, spadli galoty. Našťastie, prítomná staršia pani mala pri sebe zicherhajcku. Mal som hlboké výčitky svedomia hodné svätej spovede, lebo som si uvedomil, že pri návrate do kúpeľného pavilónu jej môže spadnúť sukňa a ona ostala bez zicherhajcky. Studené mdloby prameniace z môjho bezbrehého egoizmu ma obchádzali až po Trenčín. Ale v telke nič nehlásili, tak hádam prišla dobre...
Poslednou užitočnou hlúposťou, ktorou sa dnes budem zaoberať, je náprstok. Moja babka ako zdatná krajčírka s ním snáď aj spávala. Občas sme ju podozrievali, že ho má prirastený. Byť tvorcom zákonov predpísal by som povinné používanie náprstku aj iným profesiám. Napríklad chirurgom. Predstavte si, že vám operujú hemoroid. Ležíte si s lokálnym umŕtvením spokojne na pupku, holý zadok otočený k hviezdnemu všehomíru a zrazu sa felčiar pichne do prsta. Mykne to s ním a môže dôjsť ku katastrofe. Preto by operujúci lekári mali mať okrem sterilného plášťa a rúšky aj náprstok.
Téma maličkostí je taká nevyčerpateľná, že sa k nej celkom určite ešte vrátim.