Článok pokračuje pod video reklamou
SELEC. Počas druhej svetovej vojny sa v obci skrývali rasovo prenasledovaní a ruskí zajatci, ktorí zutekali z transportov do koncentračných táborov. Po vypuknutí SNP v auguste 1944 sa Selec a okolité lesy stali operačným územím pre niekoľko partizánskych skupín. Vari aj preto sa Nemci dlho do Selca neodvážili. Po prvý raz prišli až 15. októbra 1944, keď nemecká armáda uskutočnila rozsiahlu protipartizánsku ofenzívu. Neuspeli, preto sa začali vŕšiť na civilnom obyvateľstve. A tak sa druhou tragickou udalosťou v histórii obce stal mrazivý štvrtok 30. novembra 1944, keď sem vtrhli nemecké oddiely.
Na dvore hornej školy zhromaždili 273 mužov
Boli vo veku od 16 do 60 rokov a proti noci ich odviedli do Beckova. Každoročne si obyvatelia Selca kladením vencov pripomínajú túto tragickú udalosť.
Na spomínanom dvore je pamätník, ku ktorému starosta obce, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a príslušníci dobrovoľného hasičského zboru položili vence v prvú decembrovú nedeľu. Na pietnej spomienke nechýbali ani ostatní spoluobčania, spomienkového aktu sa zúčastnili aj členovia SZPB v Trenčíne. V programe vystúpili deti z miestnej základnej školy a folklórneho súboru Selčianka. „Takto najmä našim deťom každoročne pripomíname, čo sa udialo a už nikdy sa nesmie zopakovať,“ povedal starosta Stanislav Svatík.
Zhromažďovanie údajov sa stalo jeho srdcovou záležitosťou
Zároveň poďakoval rodákovi Jozefovi Šišovskému, ktorý žije v Prešove, za zhromaždenie dokumentov a spracovanie podkladov pre knihu spomienok na tieto tragické udalosti. Pre Jozefa Šišovského spracovanie historických udalostí, ako sám povedal, bolo srdcovou záležitosťou. „Po skončení vojny sme o odvedených nič nevedeli. Matky, manželky, vdovy sa domáhali informácií. Skúšali to aj cez Československý Červený kríž. Nepodarilo sa nič zistiť. Až v deväťdesiatych rokoch sa ukázalo, že by to bolo možné, aj keď čas pokročil a od vojny ubehlo veľa rokov,“ spomína Jozef Šišovský na dôvody, pre ktoré sa rozhodol konať.
Vybavený splnomocnením sa vydal na strastiplnú cestu hľadania – vo Švajčiarsku, v Nemecku, v múzeách vybudovaných v bývalých koncentračných táboroch, spisovaním spomienok tých, ktorí mali šťastie a vrátili sa domov. Fotografie získaval aj z rôznych novín, časť fotografií objavil v Nemecku, hoci nie všetky mu poskytli, pretože niektoré je zakázané uverejňovať.
Vojna si vyžiadala 43 obetí
„Z takmer tristo zhromaždených mužov Nemci vybrali 55 a tých odvliekli do zberného tábora v Seredi. Päť bolo nemocných – tých presunuli do ilavskej väznice. Východný front sa blížil, preto sa im po čase podarilo vrátiť domov. Päťdesiat mužov odvliekli do koncentračných táborov v Nemecku. Z nich sa vrátilo deväť. Jeden z nich však po krátkom čase zomrel na následky pobytu v koncentračnom tábore. Jeden padol v boji na Ukrajine. Druhá svetová vojna si teda vyžiadala 43 obetí,“ zhodnotil následky tragédie Šišovský dodávajúc: „Vlastne, môžeme prirátať ešte ďalšiu - jedna Selčianka navštívila manžela v seredskom tábore. Tu ju strážnik uderil pažbou zbrane do brucha tak nešťastne, že potratila. Už nikdy sa potomstva nedočkala.“
Pretĺkali sa bez peňazí a podpory
Po druhej svetovej vojne v Selci zostalo 22 vdov a 33 neplnoletých detí bez otca. „Pretĺkali sme sa, ako sa dalo, bez peňazí a podpory,“ uzatvára spomienky Jozef Šišovský, ktorý aj s bratom Františkom, dnes predsedom miestnej organizácie SZPB, prišiel o vtedy štyridsaťročného otca.
