DOLNÉ SRNIE. K osobnostiam, ktoré obhajovali národné i sociálne povedomie Slovákov, patril nesporne rodák z tejto obce Dr. Ján Marták. Položením vencov pri náhrobnom pomníku Jána Martáka sa na miestnom cintoríne 1. decembra začala pietna spomienka z príležitosti 25. výročia úmrtia tohto významného literárneho historika, divadelného a kultúrneho pracovníka a prekladateľa.
Ján Marták zachraňoval Maticu slovenskú
Marták pôsobil štyri roky aj vo funkcii správcu Matice slovenskej a zúčastňoval sa slovanských kongresov. S osobným príhovorom sa prítomnej verejnosti predstavil aj vedecký pracovník Matice slovenskej Tomáš Winkler. „Ján Marták zachraňoval Maticu slovenskú, dával jej slovenskú a slovanskú orientáciu. Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania, počas ktorého bol osvetových dôstojníkom a v dobách Slovenského štátu sa otvorene postavil proti hnedej totalite,“ povedal okrem iného. Slávnostného aktu sa osobne zúčastnil aj syn tohto dejateľa Ján Marták.
Pôvodný ilustrátor knižky Igor Rumanský sa jej vzniku nedožil
V miestnom kultúrnom dome pokračovala slávnosť krstom a prezentáciou knihy V tichu kajúcnosti, ktorá je výberom z tvorby duchovnej poézie Márie Rázusovej–Martákovej. Práve táto poetka, autorka literatúry pre deti a mládež, prekladateľka a sestra jednej z najväčších slovenských osobností Martina Rázusa, bola manželkou Jána Martáka. Zbierku s päťdesiatimiôsmimi básňami ilustrovala Janka Krivošová.
Martákovej básne hľadal
v starých archívoch
Jedným z krstných otcov bol editor tejto publikácie Ján Skovajsa. „Mária Rázusová–Martáková prežila v Dolnom Srní osem najkrajších rokov života. Tu sa zrodila jej veľká láska a začala vážna a nepretržitá práca v literatúre, tu sa zrodili niektoré diela. Rozhodol som sa preto, že zostavím novú zbierku jej neznámych básní. Už z prevažne náboženských názvov som pochopil, prečo nemohli byť v povojnovom období tieto verše publikované. Vyberal som v archívoch z novín a časopisov v medzivojnovom období, počas vojny i po nej,“ prezradil Ján Skovajsa pohnútky jej vzniku. Vznik knižky, ktorú trochu netradične pokrstili zrnom, sprevádzali aj smutné udalosti. „Zbierku mal pôvodne ilustrovať akademický maliar Igor Rumanský. Jeho oduševnenie a ochota pomôcť rodiacemu sa dielu bolo fantastické. Žiaľ, osud chcel inak a počas tvorby ilustrácií ukončil svoju životnú púť,“ povedal so zastretým hlasom editor.
Vydavateľstvá knihu odmietli vydať
Vydanie knižky ho stálo nemalé úsilie. Na knižný trh ju chcel uviesť už v roku 2005 ako príspevok k stému výročiu narodenia autorky básní. Odmietli ho viaceré vydavateľstvá. „Napokon som za podpory ďalších našiel pochopenie a porozumenie vo Vydavateľstve Tranoscius v Liptovskom Mikuláši, kam vznik tejto zbierky vzhľadom na jej obsah a povahu patrí,“ dodal spokojne.
Nová zbierka sa dotkne najhlbších citov človeka
Predpokladom úspešnosti každej knižky sú najmä čitateľské ohlasy. „Verše Márie Rázusovej–Martákovej sú balzamom na uponáhľané srdce a dušu dnešného človeka. Dávajú presvedčivý impulz vrátiť sa do spomienok na svoje detstvo, na svoju rodnú obec, ktoré navždy ostanú najkrajším a najmilším. Ožívajú v nás spomienky nielen na mladosť, ale aj na všetkých drahých, ktorí nás už predišli,“ povedala so slzami v očiach jedna z prvých čitateliek.
Rodená Liptáčka si zvykla aj na tvrdé nárečie
Knižke V tichu kajúcnosti, napísaním úvodu, vzdal úctu aj Milan Rúfus. Bude pripomínať skvelú slovenskú autorku, ktorá sa niekoľko rokov prihovárala deťom v školských laviciach v Dolnom Srní. Hoci si ako rodená Liptáčka zvykala na tvrdé srnianske nárečie ťažko, dokázala zaujať deti, zblížila sa s dedinou a mládežou. Navždy tu ostala zapísaná ako mladá učiteľka s jasnogaštanovými vlasmi, veľkými smutnými očami a výrazne vykrojenými perami, typickými pre rázusovské pokolenie.