TRENČÍN. Ochranári vyzývajú rybárov, aby dôsledne odstraňovali tieto „pasce" z prírody. Reagovali na prípad, ktorý sa stal na Chorvátskom ramene v Petržalke. Zachraňovali mláďa labute hrbozobej, ktoré malo niekoľko desiatok metrov pevného silonu namotané na jazyku. „Bez zásahu človeka by ju čakala pomalá smrť hladom, prípadne následkom infekcie,“ povedal Ján Dobšovič z Klubu stráže prírody.
Vtákom hrozí trýznivá smrť
Ako uvádza hovorca spoločnosti Marek Brinzík, hlásenia o nálezoch vodného vtáctva zamotaného do rybárskych vlascov neutíchajú. Keď sa labuť zamotá do vlascov, v ktorých sa často nachádzajú aj háčiky, hrozí jej pomalá a trýznivá smrť. Napriek tomu, že sa ochranári snažia zachrániť každú takto postihnutú labuť, prípadne inú vtáčiu obeť, o ktorej sa dozvedia, mnohé jedince hynú na odľahlých a ťažko dostupných miestach. Brinzík upozorňuje, že tento problém sa však týka aj iných druhov vodného vtáctva, ako sú chochlačky, lysky, potápky a kormorány. Odporúča však, ak občania pri prechádzke nájdu takto zraneného operenca, kontaktovať odborníkov. „Brániaca sa labuť môže byť pre človeka, ktorý nie je pripravený na jej útok, nebezpečná.“
Vlasce zabíjajú aj v hniezdach
Rybárske vlasce, ale aj špagáty a iný odpad, sú nebezpečné nielen pri vode, ale zabíjajú aj v hniezdach. Vtáky ich často používajú v výstelku hniezd, kde sa do nich môžu zamotať mláďatá. Medzi postihnuté druhy patria napríklad bociany a volavky, ale aj ďalšie druhy vodného vtáctva ako sú chochlačky, lysky, potápky a kormorány.
Trenčianski ochranári evidujú desiatky prípadov
Podľa Radovana Jambora z trenčianskej pobočky SOS BirdLife Slovensko, aj v Trenčíne im avizovala najmä mestská polícia, ale aj samotní občania v posledných týždňoch viacero prípadov zranených labutí, dôvodom však, podľa neho, boli aj iné príčiny ako vlasce.
V širšom okolí Trenčína zaznamenávajú každoročne niekoľko prípadov ročne. „Sú to len tie, ktoré zachytíme, v skutočnosti ide o desiatky uhynutých vtákov.“
Ako opisuje, vtáky sa zamotávajú do vlascov najčastejšie nohou, krídlom, zobákom, často sa im obmotal okolo jazyka. väčšinou takéto vtáky nachádzame už mŕtve, niektoré sa podarilo vyslobodiť, niektoré uhynuli neskôr na následky zranení.
„Z vlascov sa pokúšajú vyslobodiť, čím sa im ale zarezávajú hlbšie do tkaniva. Ak sa priamo neudusia, hynú od hladu a dehydrovania, často na infekciu. Vzniká u nich gangréna, odumierajú im končatiny, vtáky nie sú schopné zbierať a loviť potravu, prípadne starať sa o mláďatá,“ dodáva Jambor.
