Pedagogicko-psychologická poradňa v Novom Meste nad Váhom má registrovaných 275 prvoklientov, vykonaných 1304 individuálnych stretnutí a 1376 poradenských aktivít. Riaditeľkou novomestskej Pedagogicko-psychologickej poradne je Jarmila Škodová. Násilie, šikanovanie, drogy a ďalšie šíriace sa neduhy medzi našou najmladšou generáciou sú súčasťou jej práce. Stretáva sa s nimi takmer každý deň…
Agresivita je aj daňou súčasnej doby
Agresivita je podmienená genetickou výbavou jedinca. Veľký vplyv na jej aktivácii u žiakov má však aj rodinné prostredie. „Mnoho súčasných detí nie je svojimi rodičmi vnímaných, všímaných, počutých, hoci môžu mať materiálne všetko. Na druhej strane sú deti, ktoré sú v rodinách doslova týrané a rozličnými spôsobmi zneužívané. Dôsledkom je vzrast agresivity u jedincov. Deti žijú v rodinách ťažko postihnutých zložitým osudom, nezamestnanosťou, prechádzajúcich vážnymi životnými krízami, na ktoré neboli nikdy pripravené. Prísť o byt, zamestnanie, i o rodinné vzťahy sú faktory, ktoré sa na základe genetického podkladu rozvíjajú a umocňujú nepriaznivý vplyv na vyrastajúce deti,“ začína pútavé rozprávanie skúsená odborníčka.
Šikanovanie psychické i fyzické!
Podoby šikanovania v školách sú rôzne. Všeobecne sa však dajú zosumarizovať do dvoch skupín. „Dievčatá sa čoraz častejšie dopúšťajú veľmi rafinovaného psychického šikanovania, ktoré sa dá aj ťažko dokázať. Navonok to má pôsobiť skôr ako zaujímavá zábava partie detí. Objektom šikanovania sú najmä spolužiaci, ktorí sa nevedia brániť. Ubližované je aj deťom, ktoré nie sú nejakým spôsobom zaujímavé alebo fyzicky nie veľmi pekné. Šikanovanie sa však deje aj opačným spôsobom na deťoch, ktoré sú extrémne múdre, ktoré sa odlišujú od vrstovníkov svojimi záujmami. Pokiaľ jedinca šikanuje skupina, nedokáže sa mu ubrániť a môže ho to úplne psychicky zničiť. Vtedy je najjednoduchším spôsobom odchod z takéhoto prostredia,“ varuje riaditeľka a obracia svoju pozornosť na nebezpečné prejavy u chlapcov: „Medzi nimi sa objavuje najmä fyzické týranie, hoci aj u dievčat sa už prihodilo, že zbili spolužiaka.“
Kyberšikana a moderné telekomunikačné prostriedky...
Pojem kyberšikana bol v minulosti takmer neznámy. Tento druh šikany sa rozvinul najmä v súvislosti s rozšíreným využívaním počítačov, mobilných telefónov, internetu a e-mailovej komunikácie. Jej tradičným prejavom je posielanie výhražných i urážlivých SMS správ, opakované „prezváňanie“ mobilných telefónov aj v neskorých nočných hodinách. Riaditeľka poradne považuje túto novinku vo formách šikanovania za veľmi závažnú: „Niet pred ňou úniku. Pri klasickom spôsobe šikanovania nájdete úľavu aspoň v domácom prostredí. Pred kyberšikanou sa doma neskryjete. Útoky môžu pokračovať opakovanými telefonátmi, zasielaním obťažujúcich správ i e-mailov. Aj v minulom školskom roku sme sa v našej poradni stretli s podobným prípadom. Išlo o šikanovanie žiačky, ktorej sa skupina spolužiakov vyhrážala zbitím, ak niečo prezradí.“ Častým riešením takýchto prípadov býva až zmena súkromného telefónneho čísla...
Odhaliť šikanovanie je náročné
V našej spoločnosti sú medializované predovšetkým tie stupne šikany, počas ktorých sa stane vážny úraz alebo vznikne iný závažný problém. „Odsledovať vývin šikany v triede je pre učiteľa veľmi náročné, hoci badať určité prejavy, ktoré nás môžu priviesť na stopu. Pokiaľ sa dostane dieťa do stredného stupňa, je vnútorne vtiahnuté do svojho trápenia a nedokáže o tom hovoriť. Z mojej praxe viem, že deti pri vysokom stupni šikany, počas ktorej boli bité a násilne sa im ubližovalo, nedokázali už o svojom probléme ani hovoriť. Prežili niečo ťažké a potrebovali určitý čas, aby to dokázali spracovať a našli niečo krásne, prečo sa oplatí žiť. Takéto deti už nereagovali ani na ponuku prejsť do inej školy a tvrdili, že im je dobre, hoci veľmi trpeli. Je to nepochopiteľné, ale je to tak,“ prezrádza erudovaná odborníčka. Pri odhaľovaní tohto nebezpečného javu súčasných škôl treba byť naozaj veľmi citlivým pedagógom. „Hurá“ systém typu „kto to urobil“ v takýchto situáciách určite nepomôže.
Z akého prostredia pochádzajú aktéri?
„Deti, ktoré šikanujú, boli častokrát v minulosti samé týrané alebo iným spôsobom znevažované,“ začína vysvetľovať črty pôvodcov riaditeľka Jarmila Škodová a pokračuje: „Sú to chlapci i dievčatá, ktorým chýbajú hodnoty a svoju hodnotu našli v tomto spôsobe správania. Primárna rodina sa geneticky i štýlom výchovy podpisuje na dieťati. Útočiaci jedinci i kolektívy v prvej etape ani nevidia problém svojho správania a majú pocit, že nerobia nič zlé. Veď bola zábava, sranda a všetci robili to isté….“ Žiaci, ktorí sa stali terčom týchto spolužiakov potrebujú dlhý čas na zabudnutie. „Pokiaľ sa u týchto detí nenatrénujú sociálne zručnosti, dobrá komunikácia i obrana, môže sa stať, že podobná situácia sa im prihodí aj v budúcnosti. Každý z nás sa môže stať obeťou šikany,“ prízvukuje riaditeľka pedagogicko-psychologickej poradne.
Siedmaci sú na tom najhoršie
Prvý stupeň základných škôl má istú výhodu. Deti sú pod vedením jednej učiteľky a vzniká tu emocionálna väzba na vyučujúcu. Pri príchode žiaka na druhý stupeň sa situácia výrazne mení. „Dieťa prichádza do puberty a učí ho veľa učiteľov. Najvyššiu emocionálnu labilitu potvrdili výskumy v triedach siedmeho ročníka. Náročnosť učiva, podľa detí, je vysoká. Pri nárokoch, ktoré sú na ne kladené v spojitosti s ich vekom a s tým, čo prežívajú vo svojom živote, môžu niektorí jedinci kompenzovať svojimi agresívnymi prejavmi,“ pridáva Škodová zaujímavé fakty. Navyše veľké percento školákov trávi nevhodne svoj voľný čas. Málo detí aktívne rozvíja svoju osobnosť. Častokrát sú veľmi nadané, ale svoje schopnosti nerozvíjajú ďalej.
Drogová závislosť na rôzne spôsoby
Nebezpečných nástrah na naše mladé pokolenie je veľa. Mäkké i tvrdé drogy, alkohol, cigarety, herné automaty. Aj Pedagogicko-psychologická poradňa v Novom Meste nad Váhom aktívne spolupracuje v tomto smere s určenými pedagógmi – koordinátormi prevencie a výchovnými poradcami v jednotlivých školách. Drogová scéna v základných školách, našťastie, nie je v kritickej situácii, žiaľ, stredné školy sú na tom o niečo horšie. „Podľa výskumov takmer každý piaty stredoškolák skúsil už nejakú drogu. Zákonite sa však nemusí stať stálym konzumentom. Aplikujú sa drogy dostupné v regióne, fajčí sa marihuana. Svoju nebezpečnosť zvýšila najmä marihuana, o ktorej sa v minulosti tvrdilo, že sa nepodpisuje na osobnosti. Dnes je vyšľachtená, obsahuje mnohé aktívne látky a na dieťa má nepriaznivý vplyv,“ varuje Jarmila Škodová. Potešujúcim faktom je to, že herné automaty majú svoj veľký boom už asi za sebou. Cigarety a alkohol však určite nie! Tie sú najväčšou drogovou závislosťou. „Uvedené produkty sa už pomaly ani nepovažujú za drogy. Pritom si nevieme predstaviť, aké dôsledky môže mať rané pitie dievčat a chlapcov v školskom veku na ich ďalší život,“ dodáva riaditeľka.
Pohlavia sa postupne vyrovnávajú…
Očividným javom súčasnosti je stav, v ktorom sa dievčatá v negatívnych prejavoch správania začínajú blížiť k chlapcom a v mnohých prípadoch ich už aj predstihnú. Viaceré štúdie dokonca potvrdzujú splývanie pohlaví. „Podpisuje sa na tom vysoká rozvodovosť a to, že približne tretinu detí vychováva mama. Chlapci nepreberajú mužskú rolu a dievčatá sú vychovávané univerzálnejším spôsobom,“ hovorí Škodová a pripája ďalší prvok, ovplyvňujúci tento stav: „Pri výchove by mali deti poznať hranice, pokiaľ smú. Deti dnes môžu všetko. V mnohých prípadoch si určujú čokoľvek. Kedy idú spať, čo budú robiť, čomu sa budú venovať. Ani dievčatá už necítia obmedzenia, ktoré im mali byť vštepené už v ranom veku. Táto generácia určite narazí na problém v budúcnosti. Zahraniční zamestnávatelia vyžadujú správanie s presnými hranicami a adaptácia súčasnej generácie na pracovné prostredie bude pre mnohých náročná.“
Deti ubúdajú aj na športových ihriskách
Je to neodškriepiteľný fakt. Detí na sídliskách hrajúcich sa s loptou rapídne ubúda. Chlapcov s hokejkami medzi činžiakmi počas zimných mesiacov ani nevidno. Záujem o šport medzi mládežou klesá. „Príčin je viacero. Šesťročné deti v minulosti bežne skákali cez švihadlo a hrávali sa denne s loptou. Hrubá motorika by sa mala rozvíjať od ranného veku, ale táto generácia už v predškolskom veku trávi viac času pred televízorom. Rodičia majú málo času na športové aktivity s deťmi a pustiť ich samé von je v súčasnosti rizikom. V minulosti sme sa nebáli deti pustiť samé von. Dnes vznikajú oprávnené obavy, že ich môže niekto zobrať alebo sa niečo vážne prihodí,“ vysvetľuje riaditeľka. Ak sa deti nezaregistrujú do organizovaného športového klubu, samé sa už ani s loptou nenaučia poriadne hrať, či utekať. Siahajú však aj po nebezpečných adrenalínových športoch. „Populárnym sa stáva medzi skupinami vyznavačov riskantný tzv. „parkúr“. Skáču po betónových stenách, zoskakujú zo striech. Trénujú saltá a ďalšie akrobatické prvky a sú pod stálou hrozbou vážneho úrazu,“ dodáva na záver Jarmila Škodová.