TRENČÍN. Na tento problém sa snaží upozorniť nezisková organizácia Návrat aj prostredníctvom dokumentárneho filmu Sedem magických rokov.
Počas realizácie projektu dostalo tisíc mamičiek v pôrodniciach a na tehotenských kurzoch po celom Slovensku nosič s týmto filmom a vo viac ako 25 materských a komunitných centrách, medzi ktorými bolo aj trenčianske Materské centrum Srdiečko sa tento film premietal.
Súčasťou programu bola aj diskusia s odborníkmi a náhradnými rodičmi o vzťahu rodiča a dieťaťa v pestúnskej rodine.
Pestúnstvo je zisk
Podľa Kataríny Kleinovej, má každé dieťa vyrastať v rodine, a preto propagujú náhradnú formu rodičovstva a pestúnstvo. „Veľa ľudí chce dieťa do adopcie, pretože sa dieťa stane ich dieťaťom aj právne. Dieťa, ktoré je v pestúnskej starostlivosti, nie je právne voľné,“ vysvetlila. Aj keď majú biologickí rodičia možnosť sa so svojím dieťaťom, ktoré žije u pestúnov, stretávať, podľa Kleinovej získa dieťa aj pestúni. „Dieťa má rodinu a pestúni sa majú o koho starať, nachádzajú zmysel života,“ vysvetlila.
Jednoduchšie ako adopcia
Výhodou pestúnstva je aj skutočnosť, že pre pestúnsku starostlivosť je vhodných oveľa viac detí, pretože tie nemusia byť právne voľné. Podľa Ivany Kobydovej z Klubu náhradných rodín, návrh na právnu voľnosť dáva detský domov. „Keď sú splnené podmienky, musí súd určiť, či je dieťa osvojiteľné,“ vysvetlila. Až potom môže byť dieťa ponúknuté osvojiteľom, čo je zdĺhavý proces. „Do pestúnskej starostlivosti sa môže dieťa dostať hneď po príchode do domova,“ zdôraznila. V takomto prípade nie sú biologickí rodičia pozbavení rodičovských práv, môžu dieťa navštevovať a pestún s tým musí súhlasiť. „Niektorí rodičia túto možnosť využijú, iní svoje deti u pestúnov nenavštevujú,“ tvrdí.
Záleží na motivácii
Podľa Kobydovej pri výbere medzi adopciou a pestúnstvom je podstatná motivácia náhradných rodičov. „Niektorí si chcú naplniť svoje potreby, chcú mať dieťa iba pre seba a nechcú sa deliť,“ upresnila. Iní majú, podľa nej, naplnené svoje potreby a chcú dieťaťu pomôcť žiť v rodine, keďže v biologickej to nie je možné, pričom musia byť pripravení aj na to, že dieťa si biologickí rodičia môžu po upravení svojich podmienok zobrať späť. „Nebude to dieťa, ktoré ich bude napĺňať, oni budú musieť riešiť problémy dieťaťa,“ doplnila.
Rodičia sú nenahraditeľní
Projekt je zameraný podľa Kleinovej najmä na rodičov, ktorí už majú deti, a tak aj rodičovské skúsenosti. „Vedia, ako sa deti vychovávajú a môžu túto skúsenosť ponúknuť opustenému dieťaťu,“ vysvetlila. Deti, ktoré žijú dlhšiu domu v detskom domove a boli zanedbávané alebo týrané, prichádzajú podľa nej aj s určitými traumami a bolesťami. „Dôležité je, aby pestúni o nich vedeli a pripravili sa na ne,“ doplnila. Na viditeľné rozdiely medzi vývojom dieťaťa v rodine a v detskom domove upozorňuje aj film Sedem magických rokov. Ten prostredníctvom experimentov, archívnych záberov i autentických situácií zo života rodín ukazuje, že rodičia sú v prvých rokoch vývoja detskej psychiky nenahraditeľní. Podľa dokumentu absencia rodinného prostredia v tomto období spôsobuje dieťaťu trvalé problémy.
