Máme na mysli predovšetkým účasť a medailové úspechy na Majstrovstvách Európy a svetových šampionátoch. Samostatnou kapitolou sú letné alebo zimné olympiády, kde sa dostanú naozaj len tí najlepší z najlepších...
Mená ako - Janko Zachara, Vojtech Masný, Slavomír Kňazovický určite každému veľa povedia a určite netreba hovoriť o ich úspechoch. Jednou, možno tak trochu pozabudnutou olympioničkou, ktorá vyrastala v Trenčianskych Tepliciach je naša jubilantka - 50-ročná Alenka KYSELICOVÁ-MEJZLÍKOVÁ (nar. 14.11. 1957), ktorá sa upísala netradičnému športu pre ženy - pozemnému hokeju. Keď začala spoznávať tajomstvo tejto hry, nemohla ani tušiť, že príde čas, keď získa olympijskú medailu!
Na začiatku modriny
Od malička inklinovala k športu, v čase jej mladosti bol v Trenčianskych Tepliciach rozšíreným športom pozemný hokej, ktorý zaznamenal vynikajúce úspechy. Nakoľko bývala nedaľeko od dejiska stretnutí, raz sa predsa len rozhodla ísť sa pozrieť zo zvedavosti na tréningy „na Učiteľaku“. Sadla si na múrik, sledovala dianie na ihrisku. Jej to akosi nedalo, podišla k trénerovi Petrovi Ďurinovi a povedala mu - „ujo, nemohla by som to skúsiť aj ja, mne sa to celkom ľúbi“...
Bolo to v čase, keď mala trinásť rokov. Jej prosbe bolo vyhovené, „ujo“ P. Ďurina ju prijal do kádra a vychoval z nej spolu s Viliamom Beznákom skvelú hráčku - pozemkárku. Tento šport ju opantal, veľmi si ho obľúbila, vydržala pri ňom roky-rokúce.
Ligovú premiéru v drese trenčiansko-teplických žien absolvovala proti Slávii Praha (ktorej sa neskôr aj upísala). Doposiaľ si pamätá, že sa hralo večer - pri umelom osvetlení, za skvelej diváckej kulisy. Práve v prvom majstrovskom zápase ju zasiahla loptička rovno pod oko a mala poriadne modriny. Po zápase striktne zasiahla mama a povedala že pozemnému hokeju je koniec. Našťastie jej bratia jej to vysvetlili, že nič sa nestalo...
Tepličanky získali Čs. pohár!
Ešte počas pôsobenia A. Kyselicovej v kúpeľnom meste, zaznamenali pozemkárky TJ Slovan Trenčianske Teplice - v roku 1975 - historický úspech.
Získali totižto Československý pohár, keď vo finále na neutrálnej pôde v Plzni zvíťazili nad vtedajším majstrom ČSSR - Sláviou Praha rozdielom triedy - 3:0. Len tak mimochodom, družstvo teplických žien bolo šesťkrát finalistom tejto pohárovej súťaže a šesť rokov hralo v najvyššej súťaži - prvej ligy. Svoj trénersky rukopis na týchto historických úspechoch zanechali vtedajší tréneri V. Beznák a P. Ďurina. Zo zahraničných podujatí bol takým najúspešnejším medzinárodný turnaj v nemeckom Berlíne (r.1973), kde si Tepličanky zaknihovali veľmi cenné 2. miesto.
Ako žiačka hrala za ženy
V období, keď začala hrávať v Trenč. Tepliciach pozemný hokej, si pamätá, že mala raketový postup. Ešte chodila len do deviatej triedy ZDŠ a už bola ostaršená, aby mohla nastúpiť za ženy. Za kúpeľné mestečko hrala šesť rokov, ako juniorka dostala prvú pozvánku na reprezentačné sústredenie pozemkárok ČSSR do Nymburku, spolu s brankárkou „Mery“ Hoštákovou. Pre obe to bol nezabudnuteľný zážitok, keď si mohli obliecť dres so štátnym znakom na prsiach. Od radosti sa vyobjímali, poplakali... V roku 1977 odišla študovať na Fakultu telesnej výchovy do Prahy. O rok nato sa stala hráčkou prvoligovej Slávie Praha.
Z Moskvy olympijske striebro!
Ani si nespomína, koľko stretnutí odohrala dovtedy za reprezentáciu. V mysli jej utkveli spomienky na olympijské vystúpenie v Moskve, kde hrala za ČSSR. Doteraz má doma na stene zavesenú striebornú olympijskú medailu z OH v Moskve - aj s diplomom. Bol to šok, keď dostala pozvánku do Moskvy. Aj keď kvôli neúčasti niektorých krajín to bola riadná olympiáda, práve pozemný hokej žien mal práve svoju hoci pozemkárske súťaže mužov sú na programe už od roku 1908. Olympijského turnaja sa zúčastnilo šesť družstiev - Zimbabwe remízovalo z ČSSR 2:2, so ZSSR prehralo 2:0, s Rakúskom vyhralo 5:0. Najkrajším zápasom bol duel s exotickou Indiou (kolískou pozemného hokeja), ktorú naša reprezentácia porazila 2:1 - vďaka gólu z prihrávky Hubáčkovej, na druhý jej na oplátku prihrala Alenka. Prekvapujúcemu výsledku nechcel nikto veriť, v novinách preto aj vyšla mýlna informácia, že India zvíťazila 2:1. Posledným súperom bolo Poľsko, v prípade víťazstva mali na dosah druhé miesto v tabuľke. Hoci ich v minulosti bez problémov zdolali tentoraz nervozita a dôležitosť zohrala svoje - nepremenili dve penalty, až nakoniec J.Lahodová dala z rohu víťazný „strieborný“ gól a bolo - 1:0! Po nervy drásajúcom zápase a záverečnom hvizde rozhodcu zostali ležať, akosi im totižto „nedošlo“, že získali vzácny kov - striebro. Takýto úspech sa jej podaril raz za život - rozhodne stál za to.
Návrat do vlasti bol pompézny, úspešné československé pozemkárky medailisti cestovali v lietadle so zlatými futbalistami ČSSR, vzpieračom Ota Zarembom (zlato), diskárom Imrichom Bugárom (striebro). Na letisku v Prahe ich privítali nielen najbližší...
Za medailu slovenský kožuch
Za zisk striebra dostali hráčky od vtedajšieho ÚV ČSZTV finančnu čiastku. Najviac na osobu bolo 20-tisíc Kčs. Za získane peniaze si Alenka kúpila slovenský kožuch. Väčšinou leží v skrini, ale zdá sa, že éra ich nosenia sa vracia, dúfa, že niektorá z dcér ho ešte využije.
Dvojičky v matkinych šľapajach
Teší, že dcéry Tereza a Adela (dvojičky) doslova zbožňovali tento šport, a v minulosti hrali za pražskú Sláviu. Aktívnu činnosť skončila vo svojich 39 rokoch, keď za „zošívane“ hrala aj Európsky pohár majstrov. Je matkou syna, ktorý sa v minulosti venoval futbalu.
V súčasnosti trénerkou ČR
Píše sa rok 2007, v ktorom sa Alenka Kyselicová - Mejzlíková dožíva v plnom zdraví a pohode svojích päťdesiatich narodenín. Pozemný hokej je však naďalej pre ňu srdcovou záležitosťou, nakoľko pôsobí vo funkcii trénerky juniorskej reprezentácie Českej republiky do 21 rokov sa zároveň je aj hlavnou trénerkou žien pražskej Slávie.
Summa-summárum možno konštatovať, že tento šport ju sprevádza celým jej plodným životom, v ktorom si zaknihovala množstvo významných umiestnení - nad ktorými nepochybne vyčnieva zisk historickej striebornej olympijskej medaily z Moskvy. K dosiahnutému životnému jubileu jej prajeme veľa pevného zdravíčka, potrebného šťastíčka a ďalšie úspechy v neľahkej trénerskej práci.
