Okrem dvoch zubov má Rudo aj klobúk. Aj ten klobúk mám rád. On, teda ten klobúk, akosi patrí k Rudovi. Chodíme spolu na hríby, čiže spisovne huby. Tretí do partie je istý júdr, ktorého meno nesmiem napísať. Ale je to Marián. Motáme sa po horách a lúkach a trepeme hlúposti. Rudo je dobrák, ale najmä znalec, jednoducho taký ten človek, o ktorom by ste povedali „pohoďák“. Keď ste s ním, je vám dobre. Ideme po lese a on povie: „Chalani, choďte hentam do svahu a naberte si tam bedle, ja tam už nevyšliapem“. A my ideme a naberieme si bedle. Lebo tam sú. Potom nám povie: „Choďte tam na lúčku a naberte si masliaky, sú dobré s vajíčkami.“ A my ideme a naberieme masliaky. Ak Rudo nájde dubáky, vždy nám ich daruje a my sa potom doma chválime, ako sme ich našli. On nechce mať zisk, on má radosť z toho, že niekomu urobil radosť. Marián je iná fajta. S tým vymýšľame.
Samozrejme hlúposti, lebo čo už s právnikom v lese. Marián je známy vynálezcovskou činnosťou. Predstavuje vrchol dokonalosti. K jeho najväčším vedeckým aktivitám patrí televízor pre nevidiacich a rozhlasový prijímač pre nepočujúcich. Na zahodenie nie je ani vodný nafukovací matrac plnený mitickým štrkom. Z oblasti stravovania je jeho najlepším vynálezom rómsky hamburger. Dva plátky čierneho chleba a medzi nimi ako lahôdka plátok bieleho. Vynašiel tiež absolútne bezpečnú vložku do bytového zámku. Jej absolútna bezpečnosť spočíva v tom, že nemá žiadnu dierku pre kľúč a Marián už pracuje na drobnom probléme, ako odstrániť ťažkosti majiteľa pri vstupe do bytu. Už sa ich pár sťažovalo a boli sme si požičať vŕtačku. Ale sľúbil technické vyriešenie. Za zmienku stoja aj presýpacie stopky. Ide o normálne presýpacie hodiny, ale v najužšom mieste majú malý kohútik na uzatváranie chodu piesku. O obojstrannom krompáči ani nehovorím. Používa sa podobne ako veslo na kajaku. Akurát že na suchu. Vymyslel aj letný slovenský kožuch. Má krátke rukávy. Rudo nás považuje v našej lesnej vynálezcovskej činnosti za strelených pomätencov. Ak však desať minút neprídeme so žiadnym novým prevratným vynálezom, ticho preruší veta: „Čo ste onemeli? Čo vás už žiadna somarina nenapadla?“ Minule nás Rudo mierne znervóznil. Na vzdialenej lúke ho zradilo srdiečko. Poriadne sme spanikárili, lebo v lokalite nebol mobilný signál. Po chvíli amatérskeho drgľovania otvoril oči a povedal, že pôjdeme Sokolovi na rum. Neskôr ležiaci, ale už so smiechom dodal, aby sme pre rum tak ďaleko nechodili, že postavíme na lúku rumovod. Bol to najgeniálnejší vynález toho dňa. Záver je jasný. Ak ide o život, vznikajú veľké myšlienky. A Rudo je takmer vždy pri tom.
