Acoustic Colours.
Urszula Dudziak a Dave Liebman odohrali koncerty vysokej umeleckej hodnoty. Obaja prívetiví ľudia bez najmenšieho náznaku „hviezdnych manierov“, ochotní komunikovať a odpovedať na otázky. Urszula si priviezla štvoricu super muzikantov a svojho elektronického životného druha. S ním sa pohrala v podobe strhujúcich efektov (má s ním spracovaný sólový projekt ), s kapelou si dopriala kreatívny dialóg, dokonale zohraný a podporený vynikajúcou interpretačnou úrovňou. Sama kraľovala nad touto dokonale hustou výstelkou v neskutočnej amplitúde jej hlasového rozsahu. S umeleckou hodnotou natlačila do publika svojou osobnosťou nevídané množstvo pozitívnej energie. Standing ovation a obrovská kytica v poľských farbách (celkom spontánne sa na pódiu zjavila aj fľaška vína...) boli symbolmi vďaky a úcty neopakovateľnosti.
Dave Liebman sa od prvých chvíľ svojho pobytu živo zaujímal o históriu mesta. Niet divu! Sám vyštudovaný historik vedel toho o stredoeurópskych dejinách takmer všetko. Miniatúre rímskeho nápisu sa úprimne potešil. „Viem presne, kde má tento vzácny dar v mojom dome miesto,“ povedal nadšene. To čo sa dialo v Trenčíne v čase jeho koncertu, má len ťažko porovnanie! Friedrich-Herbert-Moreno tvorili harmonický priestor a podporu v polyrytmických pavučinách a Dave buď uznanlivo kýval hlavou sediac na dvoch stoličkách – po jednej na každej strane pódia – alebo kúzlil. Strhujúco, dômyselne, živelne, vrúcne, odovzdane, komunikujúco, záhadne, provokujúco... Round Midnight – hoci bolo ešte pred polnocou – vari nikdy nikde nezaznela tak, ako na pódiu v Trenčíne. Bez ohľadu na čas – ospravedlňujem sa aj touto cestou chlapcom z Mengis 6 Group – rozdával Dave lekcie z človečenstva. Na festivaloch nie je zvykom hrať sto minút ... ale čas uletel na pódiu i v hľadisku a nik nepochyboval o tom, že tu vzniklo obrovské puto. Standing ovation po druhýkrát.
Jürgen Friedrich je klavirista veľkej nemeckej éry – vlani Rainer Böhm, John Hebert s golfovým imidžom hral každú jamku prinajmenšom „birdie“, a Tony Moreno predviedol absolútnu „way of American drumming“.
Festival stál na dvoch pilieroch. Ale jeho oblúky preklenuli brehy výdatnej jazzovej riavy. Čo koncert to paráda! Philipp Nykrin Trio je na ceste k sláve, Ecce Jazz Paľa Bodnára sa predstavil interjazzionálne s neslýchane modernou ústnou harmonikou Jensa Bungeho. Rado Tariška priletel nadupaný dojmami priamo z New Yorku a nadchol poslucháčov i kolegov na pódiu. Mango Salseros pozdvihli crowd do salsovej nirvány. Blindflug prekonal ťažkosti s pokazenými autobrzdami – ďakujeme Konzulátu Spolkovej republiky Nemecko – a hrali v rovine perfekcionizmu kompozície svojho klaviristu. Škoda, že neprišiel Pepik Vejvoda. Náhle ochorel a tak prišlo na mladého Linharta. Jazzové hyperboly času a miesta sú neomylné. Linhart bol v Trenčíne s kapelou Manon 15 ešte ako študent Ježkovho konzervatória v roku 1995. Jozef Vejvoda má dôstojného nástupcu. S triom hral Štěpán Markovič, ktorý tu hral v roku 2000 a je stále lepší. Švédske drevo zaznelo v rukách Ulfa Vakeniusa v parádnom súzvuku so slovenskými chlapcami z AMC Tria. Po čase sme mali aj švajčiarsku kapelu. Unikátna inštrumentácia, nový zvuk, bravúrne kompozície, dokonalá interpretácia – to je Mengis 6 Group. Na pohľad roztopašní mlaďoši, na pódiu disciplinovaný časomerný stroj švajčiarskej kvality.
Festival mladého jazzu sa tlačí do povedomia jazzovej obce. Žamboši z Valašska opantali publikum svojou muzikálnosťou, 4.ChS doviezli zrelý jazzový pozdrav z Prievidze, domáci Headlong nadaný a burcujúci, Soulpower z Českých Budějovíc parádny blues-rock. Jazzové ikry z Bánoviec hrali ako z partesu... Vlastne hrali z partesu. Správny výber skladieb, premyslené aranžmány, super výkony na nástrojoch a pevná ruka pána Dúckeho posúva BigBang do sfér solídneho veľkokapelového zvuku. Boli z mladých najlepší.
Jazz pod hradom je atmosférou, umeleckou kvalitou, dramaturgiou, organizáciou – bezpochyby briliantom na šnúrke kultúrnych podujatí mesta a regiónu. Budúci rok bude jubilejný – pätnásty. Ak sa k nemu obráti publicita a médiá takou mierou, akú si zaslúži, ak sa nájde v rozpočte mesta pri položke klavír prijateľná suma – potom bude isto opäť o čom hovoriť a jeho chýr pôjde ešte ďalej do sveta. Mesto Trenčín súťaží o štatút európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2013. Jazz pod hradom bude v tom roku sláviť dvadsiate výročie – vlajková loď, ktorá nás môže k týmto métam priviezť...
Odmenení umelci: najlepší sólista: Dave Liebman, najväčšia osobnosť: Urszula Dudziak, nový objav festivalu: Blindflug.
Autor: Jano Babič