Nenápadné dievča poznajú Trenčania najmä z vernisáží v galériách či vystúpení na námestí. Študentka Strednej zdravotníckej školy spev miluje, no Superstar neberie ako jedinú šancu sa presadiť. Boj o najlepšieho speváka však pozorne sleduje a palce drží Vierke Berkyovej.
Miesto plávania spev
Po tom čo pred tromi rokmi kvôli zdravotným problémom skončila so pretekárskym plávaním, dala sa na spev. „Nevedela som, čo s voľným časom tak som začala navštevovať základnú umeleckú školu,“ tvrdí. V rámci štúdia sa venuje tak sólovému ako aj zborovému spevu. „Spievame, čo sa nám páči. Muzikály, gospel a svetské piesne,“ uviedla Klára, ktorej sa okrem jazzu a soulu páči aj hudba Michaela Jacskona. „Jeho hudba z 80. rokov bolo veľmi dobrá.“ I keď pozná pár spevákov, ktorých tvorba ju uchvacuje, nechcela by sa im podobať. „Keď sa mi niečo páči, je jedno, kto to spieva,“ zdôraznila.
Keďže spevu sa venuje každodenne, privítala možnosť spievať v kapele založenej na pôde školy. Ako jediné dievča sa medzi štyrmi chlapcami však cíti dobre. „Sme kamoši, všetci sú mladší ako ja,“ tvrdí stredoškoláčka. Skupina s názvom Red wings podľa jej slov zatiaľ hrá iba prebrané veci, no časom by sa chceli dopracovať aj k vlastným. „Tento rok sme začali hrávať viac slovenských piesní. Máme nacvičené niečo od Riša Müllera a Jany Kirschner,“ upresnila. I keď má vraj každý člen kapely iný vkus, nemajú problémy nájsť spoločnú reč a spoločným cieľom je nacvičiť čo najviac piesní a dobre si zahrať. Kapela sa po prvýkrát predstavila na súťaži hudobných škôl v Novákoch, kde získala ocenenie ako najsympatickejšia. Odvtedy majú za sebou niekoľko vystúpení na rôznych kultúrnych akciách či školských akadémiách.
Do SuperStar? Nikdy v živote!
Klára má pred sebou ešte dva roky v hudobnej škola a svoju spevácku budúcnosť zatiaľ nerieši. „Spev je vec, ktorej sa venujem každodenne, no neviem, či by som to chcela robiť profesionálne,“ zamyslela sa. To, že sa objaví v SuperStar, však nečakala. „Prihlásila ma kamarátka, myslela som, že ju zabijem,“ tvrdí s úsmevom. Minulé ročníky Klára síce sledovala v televízii, no s takýmto typom súťaže sa príliš nestotožnila. Keď jej však prišiel mail, že ju očakávajú na kastingu, rozhodla sa to skúsiť. V Žiline ju najprv čakala predporota, ktorej Klára zaspievala pieseň od Jany Kirschner Všetko je na nič. Tú istú pieseň začala aj pred trojicou porotcov. Keďže tí chceli posúdiť aj Klárine hlasové výšky, zaspievala ešte úryvky z dvoch piesní. „Na môj spev mi nepovedali nič negatívne, ale podľa nich som si vybrala zlé pesničky,“ spomína. Keďže si podľa slov poroty ale zaslúžila postúpiť, predstúpila pred porotu ešte aj v divadle. Tu jej však už nič nepovedali. „Bola to rýchla smrť. Niektorým povedali hneď na začiatku, že môžu ísť domov,“ tvrdí.
V divadle spievali vo dvojici. „Paradoxom bolo, že sa mi tam spievalo úplne najlepšie,“ spomína na svoje vypadnutie zo súťaže, na ktorej sa jej najviac páčilo spievanie s Richardom Rikkonom. „Keď hrá na klavíry, je fakt dobrý,“ zdôraznila. Podľa jej slov nie je SuperStar iba o speve, ale aj o tom, ako človek vyzerá a ako sa vie predať. Hoci kastingy boli plné čakania, stresu, svoje účinkovanie hodnotí Klára ako super zážitok. Spoznala tam veľa príjemných ľudí, no nevie si predstaviť, že by pokračovala a v ďalších kolách vystupovala pred zrakmi toľkých ľudí. „Superstar som nebrala ako jedinú životnú šancu, možno niekto túži takéto veci podstúpiť, no ja nie,“ dodala.