Našiel ho ráno pred vchodom do činžiaka obyvateľ trenčianskej Sihote. Ako znalý motýlej fauny spoznal, že ide o raritu a motýľa vyfotil. Podľa odbornej literatúry je charakteristickým znakom lišaja symbol smrti, ktorý mu príroda vykreslila na chrbát. Smrtihlav je sťahovavý motýľ, ktorého vlastným domovom je Afrika, tropická časť Ázie a južná Európa, kde sa liahnu až štyri pokolenia v roku. Niektoré samičky k nám prilietajú koncom mája a znášajú vajíčka na ľuľkovité rastliny, najmä na zemiaky, ale aj na rajčiak, durman či kustovnicu. V júli a auguste dorastajú húsenice až do veľkosti 15 centimetrov a zakuklujú sa v zemi v hĺbke maximálne do pol metra. Časť dospelých jedincov sa liahne na jeseň v septembri a októbri, a toto je aj motýľ z fotografie. Táto generácia motýľov je však neplodná a neprináša ďalšie pokolenie. Druhá časť sa liahne v máji z prezimovaných kukiel, vyliahne sa však iba veľmi málo motýľov, pretože kukly sú zničené mrazom alebo jesennými poľnohospodárskymi prácami.
Na rozdiel od ostatných lišajov má lišaj smrtihlav krátky a silný cuciak. Saje nektár z kvetov a šťavu z poranených stromov. S obľubou prilieta k včelínom, vniká do úľov, kde silným cuciakom prebodáva viečka medových buniek a saje med.
Lišaj smrtihlav pri sťahovaní prekonáva vzdialenosť až 4500 km, rýchlosť jeho letu je 54 kilometrov za hodinu, zámotok kukly má veľkosť kačacieho vajca a motýľ i húsenica vydávajú piskľavý zvuk podobný pišťaniu myši.
Spracované podľa odbornej literatúry Naše motýle
a Naši noční motýli.
Autor: ľs-tn
