Kvôli nedostatku financií im však všetky projekty Úrad spolnomocnenkyne vlády pre rómske komunity odmietol. Podľa Petry Henčekovej z oddelenia starostlivosti o občanov Mesto v minulom roku žiadalo o finančný príspevok na komunitného pracovníka a jeho asistenta. „Žiadali sme dvakrát, ale Ministerstvo práce a sociálnych vecí nám príspevok nepriznalo,“ tvrdí Henčeková. V projekte žiadali, aby časť mzdy komunitného pracovníka, náklady na telefón, cestovné či stravné hradil štát. Mesto by sa postaralo o priestory a vybavenie. I keď je v Bánovciach oficiálne prihlásených k rómskej národnosti iba asi štyridsať Rómov, podľa pracovníčky oddelenia je ich tam v skutočnosti viac ako 600. Týmto počtom vraj odôvodňovali svoj projekt, pričom upozornili aj na problémy, ktoré s tým súvisia. „Prišla nám odpoveď, že keďže u nás žijú Rómovia v strede mesta, bývajú v panelákoch a majú plyn, žijú na dosť dobrej úrovni,“ vysvetlila. Štát dal pri financovaní prednosť horším oblastiam na východe a juhu Slovenska. Mesto prijalo pracovníčku, ktorá sa stará aj o rómsku problematiku a je aj osobitným príjemcom dávok v hmotnej núdzi. „Tie dostáva mesto za tých, ktorí si neplatia nájomné, vodu a služby spojené s bývaním,“ vysvetlila. Ľuďom z ulice K nemocnici tak na mestskom úrade rozdeľujú dávky účelne a Rómovia ich využívajú na nákup potravín, oblečenia a na zaplatenie vody, elektriny a nájomného. Úloha komunitného pracovníka mala podľa pracovníčky oddelenia starostlivosti o občanov spočívať v spolupráci s Rómami a vysvetľovaním princípu osobitného príjemcu. „Zo začiatku sa zdráhali, preto to mal byť človek od nich, schopnejší nezamestnaný, ktorý by bol sprostredkovateľom medzi nimi a mestským úradom,“ doplnila. Tieto úlohy dnes robí pracovníčka osobitého príjemcu, prípadne za Rómov niektoré veci aj vybaví.
I keď mesto s predchádzajúcimi projektmi neuspelo, chce podľa Henčekovej pokračovať. „Byty na ulici K nemocnici sú v dezolátnom stave a na ich rekonštrukciu chceme získať financie z eurofondov,“ dodala. Podľa Stanislava Tonku, riaditeľa Komunitného centra Rómov, žije v Bánovciach 750 Rómov. Aj on predkladal na Úrad splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity niekoľko projektov, no taktiež neuspel pre nedostatok financií. Financie žiadal najmä na rekvalifikačné kurzy a výučbu jazykov. „Naši ľudia nemajú peniaze, aby mohli chodiť do Nového Mesta nad Váhom, alebo inam, kam ich z úradu posielajú. Potrebovali by sme spraviť kurzy v miestnom podniku, zaplatiť prenájom a učiteľa,“ vysvetlil. Podľa Tonku sú dnes žiadané najmä povolania zvárač, murár či šička a rekvalifikáciou by sa mohli Rómovia lepšie zamestnať. „Dôležité je aj doučovanie jazykov,“ zdôrazňuje riaditeľ centra, podľa ktorého sa človek bez jazykov nikam nedostane. Keďže sa Rómom na Slovensku nedarí zamestnať, uvažujú ísť za prácou do zahraničia. Ak však nepoznajú jazyky, nevedia sa v práci udržať. Centrum chce organizovať najmä pre mladších kurzy nemeckého a anglického jazyka. „Máme jedného človeka už dva roky v Írsku a chceli by sme za ním poslať niektoré rodiny,“ vysvetlil. Podľa Tonku chcú aj pôsobiť na mládež a rodičov, aby chodili do školy. „Sú tu takí, čo ukončia špeciálnu školu a môžu ísť do Ladiec robiť murára alebo stolára. Rodičia ich ale nechcú pustiť, lebo nemajú financie,“ vysvetlil. Vysoká nezamestnanosť je pre bánovských Rómov najväčším problémom a pred časom bola až 96 percent. „Kedysi nám nechceli Rómov brávať do zamestnania, podarilo sa nám ale zamestnať dvadsať ľudí,“ uviedol Tonka, čím sa znížila nezamestnanosť na 86 percent. Druhým vážnym problémom je aj bývanie. „V dvojizbovom byte žijú tri–štyri rodiny, dohromady aj sedemnásť ľudí,“ upresnil riaditeľ centra, podľa ktorého sa však pracuje na projekte na výstavbu bytov pre Rómov v Bánovciach.