Na súkromnom pozemku za stavidlami si postavili pretekársku dráhu, po ktorej sa preháňajú so skutočnými veteránmi ciest, autami, ktoré už na pohľad veľa skúsili. „Štartovať môžu len autá so zadným náhonom a typov škoda a žiguli do obsahu 1500 kubických centimetrov, ktoré sa vyrábali v 70-tych a 80-tych rokoch,“ hovorí organizátor Milan Bežo. Podľa hlavného usporiadateľa Františka Minďára ide o preteky, v ktorých je rozhodujúce umiestnenie a čas. Rozjazdy idú na päť kôl, v semifinále jazdia osem a finálová jazda má desať kôl. Jazdí sa za každého počasia. „Každý, kto sa postaví na štart, musí mať prilbu a byť pripútaný. A samozrejme, musí byť šoférom, teda vlastniť vodičský preukaz.“ Ako dodáva, ide o kontaktné preteky, ktoré sľubujú napínavé súboje, krkolomné prejazdy zákrut, šmyky a dokonca kaskadérske kúsky. Zažili totiž aj zopár kotrmelcov. Napriek tomu jedinými zraneniami bol doteraz vybitý zub a narazené rameno. Ako tvrdia všetci aktéri pretekov, takéto pretekanie sa nie je nebezpečné, jazdia maximálne 70-kilometrovou rýchlosťou. Zákruty „režú“ tridsiatkou a najviac „vytočia“ druhý prevodový stupeň. Autá však napriek relatívne nízkym rýchlostiam dostávajú počas pretekov zabrať. Keďže majú už svoje najazdené a väčšinou sú aj búrané, stáva sa, že sa ich nepodarí spojazdniť včas na štart. Vonkajší vzhľad auta však neznamená, že nie je funkčné. „Keď vydržia to, čo tu na dráhe, vydržia aj cestu do Prahy alebo normálnu premávku,“ skonštatoval Bežo. Na cestách sa však už neobjavia, väčšina je totiž bez značiek, odhlásených. „Keď auto skončí, vedľa je kovošrot, takže sa aj ekologicky zlikviduje,“ dodal Minďár.
Preteky sú zabezpečené zdravotnou záchrannou službou. Dôsledné bezpečnostné opatrenia dodržiavajú aj mimo areálu, pretože časť trate vedie po manipulačnej asfaltovej ceste popod hrádzu. Inak trať vedie po štrku a šuteline. „Práve preto sú preteky dobrou školou zručnosti jazdy, ktorú by potrebovali aj vodiči v meste,“ objasňuje Bežo „Do budúcnosti záujemcom z radov divákov umožníme zajazdiť si na autách po trati, na takomto teréne, aby si vyskúšali, aké to je, keď napríklad na klzkom povrchu prudko zabrzdia,“ doplnil hlavný usporiadateľ.
Prvých pretekov sa zúčastnilo desať áut, v treťom roku existencie relykrosu za stavidlami jazdí okolo 16 – 20 stabilných pretekárov. Hoci sa už blíži záver sezóny a do konca sú ešte štyri preteky, organizátori uvítajú aj ďalších pretekárov. Umiestnenie bodujú ako v „ef jednotke“. Za víťazstvo získava pretekár desať bodov, druhý osem, tretí šesť a každý ďalší o bod menej. Ako povedal víťaz posledných pretekov Paťo, je to zábava pre chudobných a najlacnejšie preteky na svete. Vyhral so škodovkou z roku 1972. Základom je zohnať staré auto. „To získate dnes od tisíc do päťtisíc korún,“ hovorí. Svoju škodovku si Paťo dotiahol zo Súče. Kupoval ju už s cieľom, že s ňou bude jazdiť tieto preteky. Najdlhšie vydržal nástrahy okruhu a súperiacich vozidiel žigulák, ktorý riadi Jozef Kramárik. Autám sa venuje aj profesionálne, jazdí preteky do vrchu. Automobilovú súťaž berie ako zábavu so super partiou. „Sám jazdím odkedy mi narástli zuby a na túto akciu beriem aj svoje deti.“
Na záver sezóny, ako vlani, plánujú samostatné preteky s meraním jedného okruhu na čas, pretekmi zručnosti a ďalšími disciplínami. „Možno by bolo vhodné doplniť aj otázky zo zdravotnej prípravy,“ myslí si Minďár, ktorý v minulosti jazdil republikové automobilové preteky. Dnes tu jazdí jeho syn Michal. „Prišiel sa na preteky pozrieť v januári a o mesiac sme už pripravili vozidlo a štartoval,“ hovorí Minďár.
