a s tromi ružami a dvomi pukmi, pokým sa ho pred jedenástimi rokmi nerozhodlo zmeniť. „V roku 1996 sa poslanci začali zamýšľať nad tým, že bánovská zástava má červený, zelený a biely pruh, čo sú také isté farby ako maďarská zástava,“ spomína prednosta. Podľa jeho slov poslanci vtedy kontaktovali heraldickú komisiu a zistili, že mesto má aj starší erb. Tým bolo mlynské koleso na neskorogotickom štíte. I keď sa v ankete dvetisíc respondentov z radov občanov vyjadrilo, že chcú starý erb s ružami ponechať, poslanci odsúhlasili koleso. „Príchodom nového primátora sa opäť ozvali historici, politické strany a občania, ktorí žiadali, aby sa mesto vrátilo k starému erbu,“ vysvetlil Kobza. Naviac vraj aj historici zapochybovali, či mlynské koleso patrí skutočne mestu Bánovce. V ďalších dvoch anketách päťsto občanov opäť vybralo erb s ružami, ktorý je umiestnený aj na radničnom dome. „Musel sa ale zopakovať legislatívny proces, musel sa spraviť posudok na návrh odbornej organizácie, ktorá sa zaoberá heraldikou,“ upresnil prednosta. Po tom, čo sa materiály spoločne s uznesením mestského úradu predložili heraldickej komisii ministerstva vnútra, tá súhlasila s návratom k pôvodnému erbu.
Keďže zákon o obecnom zriadení hovorí, že mesto môže mať medzi svojimi symbolmi erb, pečať, zástavu i znelku, začalo sa spolu s návratom k starému erbu hovoriť okrem návratu k pôvodnej vlajke aj o znelke. „Predchádzajúca vlajka nemohla zostať, pretože podľa zásad heraldickej komisie musia farby vlajky vychádzať z farieb erbu,“ vysvetlil prednosta, ktorý začal s hľadaním vhodnej znelky pre mesto. „Našli sme v historických prameňoch ľudovú pieseň z nášho regiónu, ktorá sa objavila v spevníku z konca 19. storočia,“ upresnil. Temperamentnú hymnickú pieseň s názvom Bánovský hradný dom spracovali a zo začiatku tri mesiace používali v meste pri oznamovaní celej hodiny. Po odsúhlasení občanmi v ďalšej ankete ju mesto ako svoju znelku uviedlo aj v štatúte mesta a používa ju pri všetkých slávnostných príležitostiach.
