„Keďže cena, ktorú sme získali, zahŕňala len samotnú rehabilitáciu, tak sme dva týždne každý deň do centra dochádzali,“ vysvetlila Paťa Krajčovičová. Po absolvovaní vstupných prehliadok začala samotná rehabilitácia. „Fungovalo to tak, že sme vždy prišli na nejakú hodinu a Maťko absolvoval sled určitých terapií, ktoré zahŕňali elektroliečbu a rôzne cvičenia, ktoré trvali niekedy aj dve hodiny,“ uviedla Paťa. Centrum v Piešťanoch je známe tým, že využíva závesný systém na to, aby aj deti, ktoré nechodia, postavili vďaka špeciálnemu oblečeniu a pomôckam na nohy. „Deti sa pozapínajú pomocou trakov do prístroja a vďaka tomu mnohí možno aj prvýkrát zažívajú ten pocit, aké je to kráčať pomocou vlastných nôh. Aj keď samozrejme na nohách nestoja celé dve hodiny, pretože takéto cvičenie by bolo pre ne príliš náročné. Súčasťou tohto cvičenia bolo aj rôzne polohovanie, cvičenie na loptách a rôzne stimulačné cvičenia. Po rehabilitácii čakala Maťka každý deň hodinová masáž a každý druhý deň absolvoval bahenné zábaly na striedačku s manuálnou terapiou,“ objasnila Paťa. „Najmä pri manuálnej terapii som sa snažila pozorovať, ako s Maťom lekár pracuje, keďže práve toto študujem a chcem sa tomu v budúcnosti venovať. O mnohých polohách som ani nepredpokladala, že sa dajú vôbec s mojím synom urobiť,“ vysvetlila Paťa. „Pre tých, ktorí tento druh terapie pozorujú, je to určite zaujímavé, ale pre tých, na ktorých je terapia vykonávaná, to spočiatku určite zaujímavé nie je,“ objasnil Maťko situáciu. „Nebolelo to, ale na začiatku to bolo dosť nepríjemné, keďže svaly neboli na takýto druh cvičenia zvyknuté. Cítil som sa ako robot, pretože bolo nepríjemné mať pocit, že mi niečo chrúpe v chrbte,“ vysvetlil Maťo. Ako nám však mama Paťa vysvetlila, Maťka nikto v rehabilitačnom centre „nelámal“, ale špeciálnymi hmatmi sa chlapcovo telo rotovalo, aby sa kosti a stavce vrátili na pôvodné miesto. „Aj keď niektoré cvičenia boli skutočne krkolomné,“ priznala Paťa s úsmevom. Napriek náročnosti cvikov si Maťko pobyt pochvaľuje, tiež ale priznal, že boli aj dni, kedy sa mu cvičiť ísť nechcelo. „Povedal som si, že sobotu si kaziť nebudem. Nakoniec som ale predsa išiel,“ spomína so smiechom Maťo. Žiaľ, keďže dva týždne v tomto rehabilitačnom zariadení stáli päťdesiat tisíc slovenských korún, je veľmi málo pravdepodobné, že by bolo možné intenzívne pokračovať v liečbe aj keď bola pre mladého pacienta zjavne účinná. „Po dvoch týždňoch rehabilitácie vidieť zlepšenie, čo sa týka chrbáta, tiež rozsah určitých pohybov, čo preukázalo výstupné vyšetrenie. Rovnako mám pocit, že teraz je Maťko pevnejší na nohách, pretože sa dokáže lepšie zaprieť,“ uviedla Patrícia Krajčovičová. Čo sa týka splnenia ďalšieho „bailandovského sna“, teda vybudovania rehabilitačného centra, všetko je na najlepšej ceste k uskutočneniu sna. „Rehabilitačné centrum by sme chceli otvoriť v decembri na Maťkove narodeniny,“ uviedla Paťa. Maťko sa na centrum už skutočne teší. „Bude to taká moja priepustka z internátu,“ vysvetlil chlapec so smiechom.