La- la- la

s, stanica i hlasitosť – každý si vyberie. Takže výborné zariadenie. Lenže… Možno sa to stalo už aj vám, mne sa to stáva denne. Prvá melódia, ktorú ešte v polospánku začujem, kým sa celkom vrátim do ríše živých homo sapiensov, ma potom prenasleduje celý deň a nemôžem sa jej nijako zbaviť. Stále si ju „pouhmkujem”. Včítane textu. Okrem vstávania je druhým bodom rána slovenských rodín návšteva kadibudky. Tam sa pokúšam zapudiť kliatbu prvej raňajšej melódie vlastným spevom. Viac rokov som si sediac v kadibudke na nie práve meissenskom porceláne spieval pieseň Mareka Ebena (veľmi ho obdivujem a nemyslím to ironizujúco) „Dělám na tom už týden a né a né a né…” Lenže po čase som podľahol tlaku národniarov a začal som sa ohliadať po nejakom írečitom slovenskom texte vhodnom do raňajšej návštevy onej miestnosti. Spasil ma osud. Už asi týždeň si sediac ráno otrčený ksichtom k zadnej strane kadibudkových dverí spievam: „Keď to nejde, tak to nejdeéé”. Dokonca pieseň obsahuje aj ukľudňujúcu časť: „Tak to prejdeéé”. Túto časť považujem za zavádzajúcu. Neprejde! S hrubým črevom treba hneď ráno rázne zúčtovať, lebo inak ono s vami zúčtuje nechutným spôsobom v priebehu dňa. Viacero ľudí, či dokonca celých profesií sa u nás inšpirovalo textami piesní populárnej hudby. Sused vchádzajúci do miestneho pohostinstva zvyčajne ľúbozvučne zanôti: „Myslím, že môže byť, nie je to až tak zlééé…” Bytoví zlodeji na strednom Slovensku si zasa s obľubou hudú pieseň: „V dolinááách ľudia nemajú zamknuté brány...” Medzi obľúbené songy nášho slovutného zákonodárneho zboru by mohlo patriť: „Pohoda, klídek a tabááček,” s dodatkom „nejspíš jsem jenom línej čím dál víc…” Skrátka by neprišiel ani Miro Žbirka zvaný Meky. Všetci čoskoro prepustení z Ilavy a Leopoldova by si povinne pospevovali song „Už len 22 dní.“ No a noční strážnici práve nastupujúci službu by si mohli pospevovať song „Mám rád, keď noc je ešte mladá.“ Lebo k ránu je už otrava. Pes spí pred strážnicou, bagandže sú dávno vyzuté a opasok s pištoľou dávno visí na klinci. Bezdomovci v bufete na bratislavskej hlavnej stanici, ktorí sa vám nepríjemne pozerajú do taniera, keď si dáte polievku, by si mohli pospevovať. „ Navždy sa zachová v pamäti držková, táá vaša držkovááá“. Bin - Ládinova zbojnícka družina zháňajúca plutónium v Rusku by si zasa mohla nôtiť: „Bomba kšeeeft“ . A nakoniec, pyroman, ktorý si sám podpálil chalupu kvôli vyplateniu mastnej poistky by si až do príchodu hasičov pospevoval: „Zhorí všetko čo mááám...“
Chalani, hudobníci, čiňte sa. Námetov máte viacej ako ja.