prameňov v okolí, teraz začínajú podľa Petra Pružinca, vedúceho oddelenia zložiek životného prostredia kontrolovať aj niektoré ďalšie. Podľa jeho slov robí úrad raz za štvrťrok iba mikrobiologický a základný chemický rozbor kyseliek a môže iba odporučiť kroky k náprave prípadného nevyhovujúceho stavu. „Vieme povedať, aká je kvalita vody v prameni v danom čase, no nevieme povedať, či je táto voda škodlivá alebo aké má nežiadúce účinky,“ tvrdí.
O výsledkoch testov hygienici informujú verejnosť na internetových stránkach, ale aj samotných starostov. „V obciach je najdôležitejšie, aby udržiavali v okolí prameňov čistotu a na naše odporúčanie spravili dezinfekciu prameňa,“ vysvetlil Pružinec, podľa ktorého voda nevyhovuje na pitné účely, ak nespĺňa mikrobiologické a biologické požiadavky stanovené v nariadení vlády týkajúceho sa vody určenej pre ľudskú spotrebu. V tomto nariadení sa uvádza, že takáto voda môže obsahovať iba určité množstvo mikroorganizmov, bezfarebných bičíkovcov alebo mŕtvych organizmov.
Pod správu trenčianskeho Mestského hospodárstva spadajú kyselky v časti Kubrá, Záblatie, Orechové a obci Zamarovce, ktoré podľa posledných meraní nevyhovujú požiadavkam hygienikov. Podľa Jaroslavy Vaňovej, vedúcej odboru správy lesov, je nevyhovujúci stav trvalý. „Sú tam baktérie,“ vysvetlila. Podľa nej nemajú informácie, že niekto z domácich alebo návštevníkov mal nejaké zdravotné problémy. „Je to podobné, ako keď idete na dovolenku. Odporučia vám, aby ste si radšej kupovali balenú vodu, no domáci s takouto vodou nemajú problémy,“ vysvetlila Vaňová. Ako ďalej uviedla, bolo by možné na pramene umiestniť tabuľu, že voda nie je pitná, no nič by to nezmenilo. „Ľudia by tam aj tak chodili,“ vysvetlila. Keď sú pramene znečistené, dezinfikujú ich dezinfekčným prípravkom, no najpravidelnejšie sa podľa Vaňovej starajú o kyselku v mestskej časti Kubrá. Pred používaním čerstvo dezinfikovanej vody podľa jej slov varuje návštevníkov kyseliek nápis, že voda sa nesmie 12 alebo 24 hodín používať.
Aj v Selci sa stáva, že voda v slabo výdatnom prameni nevyhovuje normám a vtedy ju podľa starostu Stanislava Svatíka dezinfikujú savom alebo chlórom. „Keď bývajú dažde, zdvihnú sa spodné vody a tie spôsobia zlé výsledky,“ vysvetlil. V Trenčianskej Turnej majú okolo šesť kyseliek sústredených v časti Kyslá voda. Medzi uhličitanovými i „vajcovými“ vodami sa podľa starostu Františka Ježíka nachádza aj najvyššie položená kyselka v regióne vyvierajúca v Považskom Inovci. V našom regióne je podľa starostu Mníchovej Lehoty Jozefa Kováča, pod ktorú patrí aj minerálny prameň Mitická, vyvierajúcich prameňov oveľa viac a nedajú sa ani spočítať. Iba na území Mníchovej Lehoty je ich asi tridsať, pričom dva pramene sú zastrešené, udržiavané a sú opatrené aj čerpadlami a posedením. Podľa starostu sa však kontroly hygienikmi robia iba na prameni označenom HG3, ktorý ústi do plničky minerálnych vôd. „Kontroly sa robia iba raz za čas, no keďže sú to lesné pramene, nepredpokladáme žiadne znečistenie,“ uviedol. Aj obyvatelia Trenčianskeho Jastrabia majú k dispozícii asi šesť „kyseliek“. U turistov je silno železitá voda obľúbená. Medzi kontrolované pramene patrí aj kyselka v obci Kostolná Záriečie. Ako sa však vyjadril starosta Peter Pilko, majú s ním viac problémov ako radosti. „Ľudia nám tu robia neporiadok, kto príde, ten donesie odpadky,“ posťažoval si starosta. V okolí môžete nájsť pneumatiky, obkladačky... „Kým stoja v rade, odložia si smeti. Aby sme ustrážili poriadok, to by tu musel stáť človek v brnení.“
Aj napriek tomu, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trenčíne vykonáva monitoring kvality kyseliek vo vybraných ukazovateľoch, nie je žiadny z prameňov podľa Petra Pružinca oficiálne povolený na trvalé požívanie vody pre pitné účely a odber a používanie takejto vody je na vlastné riziko užívateľov.