m.
V zápisnici zo Sednice sa uvádzajú mená 58 významných národovcov. Z nášho regiónu tu boli evanjelický kňaz Ján Trokan z Kostolného, evanjelický kaplán Samuel Štúr zo Zemianskeho Podhradia, katolícky farár Jozef Urbanovský, composesor Štefan Tanteni, notár Ján Padušický a katolícky kaplán Štefan Mráz z Čachtíc, učitelia Martin Veštík, Karol Sucháč z Brezovej pod Bradlom, evanjelický kaplán Ľudovít Semian z Myjavy, profesor Fridrich Martinek z Trenčína, evanjelický kňaz Pavel Čendekovič z Malých Stankoviec, composesor Ján Nebedi, z Nového Mesta nad Váhom Ján Turkovič a úradník Gašpar Slávik, evanjelický bohoslovec Pavel Hečko z Dolného Srnia, evanjelický kňaz Augustín Roy zo Starej Turej, učiteľ Samuel Ďurkovič zo Sobotišťa, evanjelický kňaz Ladislav Paulíni z Prietrže, evanjelický farár Štefan Michálek z Krajného a pazmanista Michal Chrástek.
Tu si evanjelické a katolícke kňazstvo, delené jazykom (bernolákovčina verzus štúrova stredoslovenčina) podalo bratsky ruky. Obe konfesie upustili od rozbrojov a nezhôd a dohodli sa na konkrétnej spolupráci. Čachtice sa stali nielen významným medzníkom na ceste k spisovnej slovenčine, ale aj miestom jazykového zjednotenia slovenských evanjelikov a katolíkov.
V Čachticiach povýšili slovenčinu na spisovnú reč. Naplnili sa tým myšlienky Hodžu, Belopotockého, Hurbana Štúra i Zocha, ktoré národovci uviedli v roku 1844 v pozvaní k Tatrínu. Dokument potom rozposielali známym a významným osobnostiam Slovenska.,
Spolok nazvali Tatrínom, lebo mal svoj pôvod v Tatrách. Tatrín, ako sa v jeho stanovách uvádza je jednota milovníkov národa a života slovenského, ktorej cieľom je slovenský život budiť, podporovať, utvrdzovať a rozširovať a najmä vydávaním a rozširovaním slovenských kníh podporovať vzdelávanie.
Tatrín vznikol v časoch, keď Slováci síce existovali, ale vrchnosť ich neuznávala. Dôkazom toho je, že Tatrín, hoci existoval, nikdy nebol úradne schválený. Za štyri roky svojho účinkovania vykonal veľa v slovenskom národnom živote. Natrvalo zanikol v revolučných rokoch 1948-1849. Svojimi predsavzatiami a činnosťou sa do určitej miery stal predchodcom Matice slovenskej.
Autor: Ján Skovajsa