ekoľkoročnou spoľahlivou stálicou sa práve po tejto sezóne stal nováčikom v 5. lige.
Okrem neho ešte z MO postúpili do vyššej súťaže aj jeho kolegovia a súputníci - Peter Maráz, Martin Markech a Tomáš Gajdoš. Sú tým faktický vyjadrené ich dobré výkony v minulom ročníku, zároveň aj výsledky záverečných testov celej spomínanej štvorice. Nezaškodí preto, aby sme jedného z nich - J. Opatovského predstavili naším čitateľom čosi podrobnejšie.
K FUTBALU HO PRIVIEDOL DEDO A OTEC
Ťažko síce povedať, či to bol práve dedo alebo otec, lebo obaja kedysi inklinovali k obľúbenej hre - futbalu. Dedo bol dlhoročným brankárom, otec zasa niekoľkoročným stopérom v soblahovskom drese. Praktický práve oni ho priviedli k futbalu, keď približne mal desať rokov. Začal intenzívne trénovať v tíme mladších žiakov - vôbec ako každý chlapec, ktorý miluje loptové hry - najmä futbal. Tento šport ho doslova opantal, „chytil“ takpovediac za srdce a v kategórii ml. žiakov začínal ako brankár (pravdepodobne to zdedil po dedovi). Z mladších žiakov bol po roku preradení do kategórie starších žiakov, kde vzápätí postúpili do krajskej súťaže. Postup vybojovala partia vekovo starších futbalistov, ktorí hrali pred nimi. Ako nováčik súťaže, s mladými neskúsenými hráčmi inkasovali najmä na ihriskách súperov neraz peknú gólovú nádielku. To mu samozrejme čiatočne znechutilo futbal, keď ako brankár inkasoval pozoruhodných desať až pätnásť gólov. Po odohratí krajskej súťaže sa mužstvo prinavrátilo späť do majstrovstiev okresu. Tam opäť zanietený kolektív bojoval na špicu tabuľky, vzápätí však Jozef postúpil do kategórie dorastencov, kde presedlal z postu brankára na útočníka, alebo predstopéra. Vtedy tam bol totižto skvelý brankár, nebolo reálnej šance sa presadiť...
NA ZVS NASTÚPIL DO PEZINKA
Keď nastúpil na základnú vojenskú prezenčnú službu do Pezinka, mohol ešte počas „opušťáku“ hrávať aj za soblahovský dorast. Na ZVS bol však futbalový klub, kde vojaci hrávali mnohé priateľské zápasy, turnaje a vždy potrebovali niekoho, kto by im to odpískal. Na túto neľahkú úlohu sa podujal rozhodcovský laik - J. Opatovský, ktorý v prvom zápase asistoval na čiare. Keď však vojaci vycítili, že sa mu v tejto funkcii dobre darí - čo prekvapilo aj jeho samého - tak to bola preňho akási veľká výzva.
KOPAČKY ZAVESIL
NA KLINEC
Keď sa po ZVS vrátil domov do Soblahova, sám vycítil, že v kádri mužov sa nemá príležitosť presadiť, nakoľko tam bola patria starších skúsených harcovníkov, ktorí držali spolu a futbal hrať vedeli. Raz darmo, boli to vtedy osobnosti soblahovského futbalu. Začal teda reálne uvažovať nad tým, že futbalové kopačky zavesí na klinec a asi skončí definitívne s futbalom. Akosi mu to však nedalo, nakoľko chodil v nedeľu na každý zápas a lopta bola stále preňho veľkým lákadlom a magnetom.
ZLANÁRIL HO BOHUŠ BATELKA
V zamestnaní sa pomerne často stretával vtedy ešte s aktívným rozhodcom Bohušom Batelkom, sem-tam aj v vtedajším predsedom komisie rozhodcov Viliamom Gajdúškom. Tí ho nakoniec predsa len presvedčili, aby sa dal na náročnú dráhu futbalového rozhodcu. S Bohušom Batelkom preštudoval pravidlá futbalu a vo februári 2000 úspešne absolvoval test a záverečné skúšky.
PRVÝ ZÁPAS V. HRADNÁ - SKALKA
Svojú premiéru mal na jar, keď bol čiarovým arbitrom v zápase seniorov Veľká Hradná - Skalka nad Váhom. Samozrejme mal patričný strach, obavu a trému ako sa to skončí. Ako hlavný rozhodca mal premiéru v dorasteneckom zápolení Považany - Bošáca, kde sa stretol so spolužiakom z školských lavíc a „domovská“ atmosféra bola na svete. Na každom zápase sa učil rozhodcovskému remeslu, snažil sa vyvarovať chýb a nedostatkov.
OPORAMI VLADO MRÁZIK A JOZEF PECHO
V rozhodcovských začiatkoch mu citeľne pomáhal a aj v súčasnosti ešte stále čulo pomáha aktívny rozhodca, rodák zo Soblahova - Vladislav Mrázik, ktorý mu vysvetlil čo, kde, kedy a ako. Nakoľko sú obaja z jednej obce, tak vytvorili nakoniec skúsenú dvojičku, ktorá niekoľko rokov pôsobila v súťažiach ObFZ Trenčín. Popritom mu bol nápomocní aj delegát ZsFZ a ObFZ Trenčín Jozef Pecho, ktorý mu veľa veci objasnil a patrične vysvetlil.
V SÚŤAŽIACH ObFZ ŠESŤ A POL SEZÓNY
Človeku sa ani veriť nechce, ale je tomu presne šesť aj pol sezóny, čo J. Opatovský pôsobil v súťažiach ObFZ Trenčín. Na škodu veci, nerobil si presnú štatistiku odpískaných stretnutí v MO, kde okrem jedného roku robil len asistenta, ale vychádza mu to za sezónu približne na 40 stretnutí. Summa-sumárum to predstavuje za tých päť rokov okolo 200 odpískaných zápolení v majstrovstvách oblasti.
JEDNA INZULTÁCIA
Ani v jeho bohatej a pestrej rozhodcovskej kariére nechýbala inzultácia. Bolo to v II. triede Sever medzi Záblatím a Ľuborčou. Domáci boli v strede tabuľky, hosťom však išlo o postup. V Záblatí boli vtedy hody, v korektnom zápase a výsledkom 2:2 boli spokojní všetci zainteresovaní.
Keď však odchádzal z hracej plochy, podguražení divák zaútočil naňho zozadu, udrel ho päsťou do hlavy a inzultácia bola na svete. Domáci klub musel zaplatiť za tento prehrešok pokutu a mal zatvorené ihrisko.
RÁD SPOMÍNA NA TRENČ. STANKOVCE
Takých lepších stretnutí bolo zopár, ale veľmi rád spomína na zápas Trenč. Stankovce - Nová Ves nad Váhom, kde domáci už v poslednom kole mali zabezpečení postup, všade vládla pohodová rodinná atmosféra, radosť z postupu. Zápas sa niesol v priateľskom duchu, dobre sa pískal, bola to preňho vlastne odmena za úspešnú sezónu.
ST. MYJAVA B - MEL.-LIESKOVÉ
Tento zápas možno označiť v jeho kariére za nevydarený, nakoľko domáci chceli silou-mocou vyhrať, snažili sa to riešiť všeliakými spôsobmi.
Domáci hráči si však neuvedomili, že rečami a tvrdou hrou zápas nevyhrajú, preto dostali patrične tresty. Pravdepodobne cez prestávku im domáci tréner vysvetlil, že takáto cesta nepovedie k víťazstvu a zápas nakoniec vyhrali. Aj napriek tomu bola po zápase dosť dusná atmosféra, veľa nepekných slov, údery do dverí kabíny rozhodcov a pod. Samozrejme, že z dejiska zápasu preto neodchádzal s dobrým pocitom.
PO ROZŠÍRENÍ DOBRÁ ÚROVEŇ
Bolo veľmi dobre, keď pred tromi-štyrmi rokmi sa vďaka reorganizácii súťaží rozšírili majstrovstvá oblasti - z krajských súťaži vypadlo pomerne veľa mužstiev. Vtedy mali MO aj dobrú úroveň, lebo mužstvá produkovali technický futbal, snažili sa hrať kombinačne a útočne. Postupom času však hra akosi upadla a prišlo k zmene. Jeden rok bola lepšia kvalita v II. tr. Juh, asi o rok-dva sa zasa hral lepší futbal v II. tr. Sever. Je to nepochybne zaujímavý postreh, ale všetko to bude ovplyvnené možnosťami, mládežníckou základnou a najmä financiami. Kde však chýbajú peniaze a sponzori, niet ani za čo kúpiť kvalitných hráčov.
VYUŽIL AŽ TRETIU MOŽNOSŤ NA POSTUP
Ľudia, ktorí sa točia okolo futbalu mu jasne povedali, že má už tretiu (a možno poslednú) šancu na postup vyššie, tak aby neváhal a naplno ju využil. V prvom prípade ju nezúžitkoval kvôli nedobrej osobnej kondícii, v druhom zasa pre pracovné zaneprázdenie.
Do tretice však chytil príležitosť poriadne za pačesy, jasne sa rozhodol pre - postup vyššie. Absolvoval patričné testy, kondičnú prípravu a od komisie rozhodcov ObFZ Trenčín dostal zelenú...
V oblasti bral rozhodovanie ako koníček, ale v krajskej súťaži je to už taká drina, kde potrebuje nielen dokonalú znalosť pravidiel a iných atribútov. Je ochotný a pripravený sa postupne zdravo „pobiť“ o ďalší postup do vyššej súťaže - aj keď nemá veľké oči.
Je mu jasné, že po kondičnej stránke - s prihliadnutím na jeho vek - už nebude Corgoň ligovým arbitrom, ale túži rozhodne ísť vyššie. Jeho osobným úspechom by bola účasť na nominačnej listine treťoligovým arbitrov - čo považuje za svoj maximálny rozhodcovský úspech. Na čiare sa však vždy cíti lepšie ako v úlohe hlavného.
PREDZÁPASOVÝ RITUÁL ZATIAĽ NEMÁ
V podstate predzápasový rituál ani nemá, nakoľko rozhodovanie doteraz bral ako koníček. Jediným rituálom, ak to možno to tak vôbec nazvať bolo, že nakoľko zápasy sa hrali v nedeľu, tak vždy predpoludním išiel do kostola. Niečo si v tejto oblasti chce zaviesť, ako to robia aj iní jeho kolegovia. Čo to konkrétne bude, to sa pravdepodobne dozvieme ešte v priebiehu nasledujúceho ročníka...
