Petíciu s viac ako 500 podpismi od občanov mesta predložili na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva Mária Cagalová a Ivan Križan. Obsahovala aj hárky s tridsiatimi podpismi, väčšina aktérov bola členmi Kongresu slovenskej inteligencie. „Nepodpisoval som žiadnu petíciu, náhodou som bol v Čachticiach a tam ma na článok, kde sa o petícii píše, upozornili. Prečítal som si ho a samozrejme som proti tomu, aby sa v parku stavala kaviareň,“ hovorí Kamil Haťapka, bývalý cyklistický tréner. Pod jeho vedením prežívala československá cestná cyklistika svoje najúspešnejšie obdobie. Reagoval aj Dárius Rusnák bývalý hokejista a kapitán nášho reprezentačného výberu z roku 1985. Žiadal, aby jeho osoba nebola zamieňaná s otcom, právnikom Dáriusom Rusnákom. Ten sa však tiež ohradil proti svojmu podpisu pod petíciou. „Otcove písmo aj podpis poznám, to pod petíciou rozhodne nie je jeho,“ tvrdil Rusnák mladší. Jeho otec dodáva, že o petícii vedel, pretože bol na stretnutí, kde sa o tom hovorilo. Pripúšťa, že nejaká listina tam kolovala. „Ale nepodpisoval som nič. Vtedy som nezaujal žiadne stanovisko, pretože to bola pre mňa neznáma problematika a ďalej som tomu nevenoval pozornosť.“ Má však výhrady k tvrdeniu poslanca Ivana Machalu, že pod petíciou sú podpísaní ľudia, ktorí sa podpíšu pod hocičo. „Niektorí zvažovali aj podanie na súd,“ hovorí Drahoslav Machala, ktorý inicioval zber podpisov v Bratislave. Vysvetľuje, že k problémom kvôli podpisu došlo obyčajnou zábudlivosťou. „Keď som s nimi volal a vysvetlil im, o čo išlo, tak si spomenuli.“ Machala tvrdí, že by si nedovolil v takejto záležitosti podvádzať. „Cez park som chodil do novomestského gymnázia, petíciu som podporoval aj preto, lebo sa mi zdá nevhodné v parku stavať kaviareň,“ dodal.