ch domovov a ľudí zo spoločensky ohrozených skupín. Za deťmi prišli v utorok 17. júla na chatu Javorinka a pripravovali spoločný program, s ktorým vystúpili vo štvrtok 19. júla na Mierovom námestí v Trenčíne. Hodinový koncert bol prehliadkou sambovej školy, prirodzeného pohybu a talentu Brazílčanov pre rytmické skladby. Juhoamerických muzikantov doplnili deti z Považia. Na sústredení na Dubníku pri Starej Turej deti v spoločnosti muzikantov robili pokroky, jedna skupina hrala na perkusie a druhá nacvičovala rytmické brazílske tance. Obe skupiny sa vymieňali, aby sa naučili tancovať i hrať. „Prekvapuje ma, aký majú vaši mladí ľudia zmysel pre rytmus oproti iným krajinám. S deťmi pracujeme aj v Brazílii, v rôznych krajinách Európy a pripravujeme s nimi spoločný program,“ povedal nestor skupiny Duda Ferreira. Podľa neho nie je dôležité prísť do nejakého mesta, odohrať koncert a ísť preč. Treba sa aj stretnúť s ľuďmi a žiť s nimi, vidieť, ako žijú, lepšie ich spoznať. „Deti majú krásu v tvári a vnútornú energiu, lepšie sa prispôsobia a dobre sa s nimi pracuje,“ myslí si Duda.
Pätnásťročný Jozef Puška sa vyžíval v bubnovaní. „Som rád, že nám dovolili s nimi hrať. Hrám na bongo a to je veľmi podobné. Brazílska hudba je trochu iná ako naša, ale sa mi veľmi páči,“ vyznal sa mladý muzikant. Bubnovanie však nerobilo radosť šesťročnému Jozefovi. „Radšej by som tancoval,“ povedal a túžobne sa pozeral po skupine nacvičujúcej tance. Členovia skupiny realizujú podobné projekty všade tam, kde koncertujú. Vyhľadávajú najmä komunity mladých ľudí z ohrozených sociálnych skupín - bezdomovcov či inak bezprizorné deti z ulice a venujú im svoj čas. Učia ich rytmiku na bicie nástroje, ktoré buď sami vlastnia alebo si ich s deťmi v rámci pripravených tvorivých dielní vlastnoručne vyrábajú z plechovíc, fliaš a iných predmetov, na ktoré sa dá bubnovať.
Moleque de Rua hrajú vždy pestrú a rasovo premiešanú hudbu - rock, funk, reggae, sambu a afro-brazílske rytmy. Ich estetické cítenie ich viedlo k tomu, že vymysleli a vyrobili rôzne nástroje a vytvorili nové zvuky. Pochádzajú z „favelas“, južných predmestí Sao Paula. V žiadnom prípade nechcú, aby ich spájali s nejakým hnutím, ani s charitatívnym alebo politicky korektným. To, čo spievajú, tancujú, čo nám chcú odovzdať a čo nás chcú naučiť, je ich viera a ich kultúra ako nástroj budovania slobody.