poznajú pod jeho umeleckým menom DJ Laci, nemal v živote toľko šťastia ako väčšina z nás. Napriek tomu, že vyrastal v detskom domove, nezatrpkol a svoju druhú šancu od života chopil za ten správny koniec. „Mama sa o mňa nestarala, tak ma dali do kojeneckého ústavu. V šiestich rokoch ma potom umiestnili do Detského domova v Adamovských Kochanovciach, kde som strávil zvyšok detstva,“ poznamenal Laci. Výhodou bolo, že v tomto domove bolo len málo detí a na chovancov pôsobil, akoby vyrastali vo väčšej rodine. „Aj keď to možno vyznie divne mal som veľmi pekné detstvo a pamätám si odtiaľ veľa krásnych vecí. Svet ale vtedy ešte nebol taký nenásytný a hektický a ľudia mali k sebe určite bližšie,“ spomína. Určite však boli aj smutné chvíle. „Dvakrát sa mi stalo, že som na Vianoce zostal v domove sám, pretože všetky ostatné deti šli domov, alebo do náhradných rodín.“
„Mal som šťastie na ľudí, ktorých som spoznal.“
Zlom v Kochanovciach nastal po príchode nového vychovávateľa Dušana Medveckého. „Dušan priniesol do domova „nového ducha“. Bol to prvý človek, na ktorého sme sa mohli vo všetkom spoľahnúť, vedel sa nás pred všetkými zastať. Nepotreboval o veciach rozprávať, on ich pre nás robil. Veľmi veľa som sa od neho naučil do života. Bol akoby mojím náhradným otcom a dodnes som s ním v kontakte,“ prezradil Laci. Ako sám hovorí, vo svojom živote mal veľké šťastie na ľudí, ktorých stretol: „Pri kamarátovi Janovi Pomšárovi som si uvedomil, že takto nejako funguje vzťah medzi skutočnými súrodencami. Je to človek, ktorý mi v živote pomohol v najťažších chvíľach. Je len veľmi málo ľudí, ktorí dokážu pomáhať tak nezištne ako on.“ Na biologickú matku ale Laci pekné spomienky nemá. V čase, keď si ho chcela adoptovať jedna rodina z Kochanoviec, nedala na adopciu súhlas. Syna nikdy nenavštívila a ani sa ho nesnažila kontaktovať prostredníctvom listov. Ozvala sa až v čase, keď mal Laci pätnásť rokov a začal navštevovať strednú školu. „Vedel som, že ma kontaktuje len preto, že som mal ísť potencionálne čoskoro zarábať peniaze. Nebolo mi to jedno, ale keďže som poznal jej dôvody, položil som telefón,“ smutne spomína. V osemnástich rokoch bol Lacimu pridelený byt a to, ako sa ďalej popasuje so životom zostalo už len na ňom. „Aj keď spočiatku bolo ťažké tráviť Vianoce v samote, opäť raz som mal šťastie na dobrých ľudí. Moji susedia Pavlisovci sú akoby mojou rodinou. Doteraz ma predstavujú svojim známym ako svojho syna.“
„DJ je srdce podniku“
„Pracoval som ako predavač, ale svojho celoživotného sna dížejingu som sa nemienil vzdať,“ zdôraznil Laci. Vzťah k hudbe si vypestoval ešte počas pobytu v detskom domove, kde aj začal robiť prvé diskotéky. „Keď som začal zarábať, zobral som si pôžičku, kúpil som si svoj prvý aparát a začal som robiť diskotéky už aj oficiálne,“ hrdo spomína. „Do diskotéky som dával srdce, preto ľudia odchádzali z diskoték na ktorých som hral, vždy spokojní.“ Snom každého dídžeja je mať svoju vlastnú diskotéku a inak to nebolo ani u Laciho. Na istý čas sa stal spoločníkom jednej diskotéky v Trenčíne, avšak za najkrajšie obdobie, čo sa dídžejingu týka považuje čas strávený v discobare v Dolnej Súči. „Nepotreboval som si na svojich zamestnancoch liečiť komplexy. Ľuďom, ktorí u mňa robili som vytvoril rodinnú atmosféru. Možno práve preto, že mne rodina chýbala,“ spomína na čas strávený v Súči. Profesionálne sa však dokázal posunúť aj ďalej. V súčasnosti spolupracuje s mnohými známymi spevákmi, ktorým robí remixy skladieb. Fredy Ayisi nám prezradil, že s Lacim sa zoznámil dávno predtým, ako sa Laci medializoval v Supertele. „Urobil remix jednej mojej skladby a keď som si to vypočul, povedal som len wow, to je dobré. Preto som ho oslovil kvôli mixáže aj na jednom z mojich albumov,“ dodal Ayisi.
Na svoj pôvod však DJ Laci nezabudol. Aj keď s ľuďmi, s ktorými v domove vyrastal, v kontakte nie je, snaží sa pomôcť tým, ktorí sú tam teraz. „Asi tretí rok sa snažíme aj spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí majú záujem pomáhať, spraviť na Vianoce radosť deťom v domove v Adamovských Kochanovciach a tiež v Trenčíne.“
„Až v reality šou som pochopil, ako funguje bulvár“
Keď sa Laci dozvedel o „Supertele“, uvažoval nad tým, že sa pokúsi schudnúť týmto spôsobom. „Najviac som vážil 134 kilogramov,“ rozpráva. Súčasne s jeho prihláškou však do televízie putovala i prihláška, ktorú poslali jeho zamestnanci z discobaru. Takto chceli svojmu zlatému šéfovi pomôcť v jeho snahe. Svoje úsilie schudnúť prostredníctvom reality šou neľutuje ani dnes a bez váhania by sa prihlásil znova. Po prvých kastingoch, nasledovalo množstvo lekárskych prehliadok, psychotestov, rozhovorov s diétológom a kamerových skúšok, ktoré musel zvládnuť. Veľmi dobre si spomína na otázku, či si je vedomý toho, že ak by postúpil, bulvár rozvŕta celú jeho minulosť. „Spýtal som sa ich, že čo také môže nájsť v mojej minulosti, o čom ľudia, na ktorých mi záleží nevedia,“ spomína. Sám ale priznáva, že mu to nevadilo najmä preto, lebo nemusel myslieť na rodinu, ktorej by medializáciou svojej osoby ublížil. Napriek tomu, že sa napokon predsa dostal na titulky bulvárnej tlače nie práve v najlepšom svetle, nepovažuje to za tragédiu: „Deväťdesiat percent toho, čo sa o mne písalo v bulvárnej tlači bolo klamstvo, až tu som si uvedomil, ako vlastne bulvár funguje.“
Ako hovorí, „Supertelo“ mu nevzalo nič. Veď v konečnom dôsledku má teraz o dvadsať kilogramov menej, šesťkrát týždenne chodí do posilňovne, stravuje sa normálne, s tým, že sa snaží nejesť v neskorých hodinách. „Mám viac svalovej hmoty ako kedysi a kondičku mám takú, že bez problémov vydržím štyridsaťpäť minút na orbitreku,“ dodáva. DJ Lacimu to taktiež pomohlo v tom, že sa zviditeľnil a odvtedy má viac pracovných ponúk. „Spoznal som množstvo skvelých ľudí a môj obzor sa rozšíril. Taktiež som sa prvýkrát cítil príjemne, čo sa týka mojej váhy, pretože oproti ostatným som bol drobček,“ so smiechom dodáva. Podľa Laciho zohralo veľkú úlohu v tom, že ho vybrali aj keď nepatril k najťažším, jeho prirodzené vystupovanie pred kamerou.
Supertelo bola super dovolenka
Aj keď v súťaži bola lákavá výhra, milión slovenských korún, pre Laciho to nebola hlavná inšpirácia. „Pre každého z nás bolo výhrou dostať sa do tejto súťaže,“ prezráda. V čase, keď sa prihlásil, mal 134 kilogramov a keď do súťaže nastúpil, mal 126 kilogramov. Zo súťaže síce vypadol v druhom kole, napriek tomu odchádzal so 102 kilogrammi. Po súťaži pribral znovu na 114,5 kg, avšak zo svojej snahy schudnúť nepopustil a schudol na 110 kg. „Mojím cieľom je dostať sa na 95 kg vrátane svalovej hmoty,“ prezradil svoj cieľ. „Teraz sa už nikam neponáhľam, preto verím, že výsledok sa dostaví.“ Keďže telo nie je stroj, pamätá si svoje návyky a po súťaži pribrali všetci súťažiaci,“ hovorí. S niektorými súťažiacimi je Laci dodnes v kontakte. „V šou nepanovala závisť, skôr občasná ponorková choroba,“ spomína. Taktiež si myslí, že takmer vždy vyradili súťažiace toho, kto ich mohol najviac ohroziť. Aj napriek občasným intrigám, považuje čas strávený v Supertele za jeden z najlepšie využitých časov v jeho živote. Laciho po súťaži čakala výmena šatníka, ale túto zmenu s radosťou prijal. „Niektoré veci som rozdal, ale niektoré som si pre istotu ešte nechal,“ smeje sa. Toto všetko však považuje za príjemné starosti. Cvičenie sa stalo jeho návykom a ani po prebdenej noci na diskotéke nemá problém ísť si na druhý deň zacvičiť.
Superbudúcnosť?
V súčasnosti Laci intenzívne pracuje na zrealizovaní svojho najväčšieho sna, otvorenia vlastnej diskotéky, ktorá bude podľa neho lepšia ako všetky ostatné. Popri tom organizuje rôzne spoločenské akcie, spolupracuje s ľuďmi z umeleckej brandže na rôznych remixoch. Ako sám priznáva práve vďaka reality šou sa dostal aj do sfér, do ktorých by predtým nedosiahol.