, sklároch, hrnčiaroch či medovnikároch, tu bolo možné vidieť pravé fujary, drôtované vajíčka, kožušiny aj výrobky z medu. Michal Nemček prišiel do Teplíc z Nitrianskych Sučian, kde spoločne s kamarátmi vyrábajú fujary, valašky, košíky a biče. „Špecializujem sa na turistické palice a valašky,“ upresnil dôchodca, ktorý sa takýmto spôsobom snaží propagovať remeslo starých otcov. Skaličan Anton Samsom vyrezával z dreva dlhé roky popri zamestnaní, no posledných desať rokov ho jeho záľuba aj živí. Okrem varešiek, mís, valčekov a stojanov na kvety nechýbali v jeho stánku ani šúpolienky. Emília Škultétyová prišla na festival spoločne s kamarátkami zo spolku Živena. „Sme tu v piatich stánkoch,“ upresnila dôchodkyňa, ktorá sa špecializuje na háčkované obrusy. Ručná práca je podľa nej veľmi náročná a veľký obrus vyrába aj dva týždne. Aj maliar Rudolf Masarovič z Bratislavy sa k svojmu hobby dostal až na dôchodku. Maľuje všetko, čo sa mu páči, no najmä prírodu. Obrázky krajiniek, jeleňov či bystriniek maľuje podľa predlohy aj naživo. „Veci ktoré som chcel maľovať, som si voľakedy aj fotografoval, no to nie je taká atmosféra,“ uviedol. Trenčanka Iveta Petrovská vystavovala na festivale ručne maľované obrázky na skle, korálky aj sušené dekorácie. Podľa jej slov začala tvoriť pre svojho syna a dnes navštevuje so svojimi dielami aj jarmoky v okolí Trenčína. Ako účtovníčka nachádza vo svojej záľube najmä relaxáciu. „Písanie na kamienky a navliekanie korálkov ma ukľudňuje,“ dodala.