noval na oddelenie sklárskeho výtvarníctva. Výučba sa začala orientovať na sklársky dizajn, doplnky architektúry a rozšírila sa aj o nápojové sklo, osvetľovacie sklo a pribudli aj kombinácie s inými materiálmi. V roku 1990 sa podľa kurátora výstavy Jaroslava Formánka ateliéru ujal Juraj Gavula, ktorý vsadil na individualitu študentov a ich rozdielnosť. „Do ateliéru pribudli myšlienky voľných objektov, inštalácií, kombinácie materiálov aj multimediálne experimenty,“ doplnil. Keďže študenti musia podľa kurátora výstavy poznať aj dejiny sklárskej tvorby i súčasné trendy, v dielach sa objavujú reakcie na všetky trendy druhej polovice 20. storočia. „V dielach nechýba hravosť, postmoderna i potieranie estetických vlastností skla čiže estetika škaredosti,“ dodal Formánek.