Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Vladimír Repčík: Ak by som sa niekedy mal do Trenčína vrátiť, tak by som s tým nemal problém

Trenčan a Bratislavčan zároveň. Svoje detstvo však prežil na Považí, kde sa s radosťou vracia užívať si oddych. Málokto vie, že tancoval vo folklórnom súbore Trenčan, s ktorým prvýkrát navštívil zahraničie. Patrí medzi osobnosti spoločenského života, no h

(Zdroj: archív V. R.)

ranie sa na celebritu mu nie je blízke. Po úspešných dvadsiatich rokoch v televízii sa dnes venuje Slovenskému rozhlasu. Táto práca má svoje špecifiká, ktoré ho neustále nútia k sebavzdelávaniu a každodennému pracovnému nasadeniu. Aj napriek tomu ostáva nohami pevne na zemi a nezabúda, odkiaľ pochádza.

Trenčín a Trenčania
Vzťah Vladimíra Repčíka k Trenčínu je veľmi pozitívny, pretože je to mesto, ktoré má podľa neho zvláštne kúzlo. „Možno je to v tom, že má uprostred mesta hrad, čo má máloktoré, nielen slovenské, ale aj európske mesto,“ hovorí. Podľa neho hrad vytvára pre mesto úžasnú neopakovateľnú atmosféru. Trenčín má veľmi hlbokú históriu a je to tam cítiť. „Nie je to len fráza. Stále je zachovaný nápis na trenčianskej skale ešte z čias Marka Aurélia. Možno ani nie náhodou si túto lokalitu Rimania vybrali. Okolité obce, ako napríklad Bošáca, Moravské Lieskové majú rovnako krásnu históriu a charakter. Je tu úžasné fluidum, ktoré je citeľné v celom tomto kraji,“ pokračuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa neho má Trenčín aj úžasných ľudí, ktorí toto mesto reprezentovali od nepamäti. Trenčín je veľmi známy svojím gymnáziom. „Spomínam na svoje gymnaziálne roky s úžasným rešpektom. Osemdesiat percent poznatkov, ktoré som tam získal, využívam dodnes,“ spomína Repčík. Učili tam podľa neho vynikajúci profesori, ako napríklad Kubala, Havran, Bičan a mnohí iní. „Všetko to boli ľudia, ktorí mi dali pre život veľmi veľa,“ netají. Svoje múdrosti vedeli podľa neho podať lepšie a krajšie ako nejakú socialistickú látku.
Charakter tej školy síce bol výchovno-vzdelávací ústav, no pedagógovia mali špecifický vzťah k vyučovaniu a vôbec pedagogike ako takej. „Napríklad naša ruštinárka, profesorka Zákrejsová, prezývaná Zemfíra, nám hovorievala, že nás bude učiť ruštinu len do roku 1917, pretože ona učí ruský jazyk a nie sovietsky zväz. Mala totiž odpor k tomu, aby do nás vlievala sovietske reálie,“ spomína s úsmevom. Celý tento vzdelávací proces mal vplyv na to, že gymnázium vychovalo zaujímavých ľudí, s ktorými sa dodnes stretáva v Bratislave. Sú medzi nimi aj mnohí takí, ktorí určovali a určujú vývoj tejto krajiny, najmä v mediálnej oblasti. „Či už to bol Ľubo Karásek, moja sestra Alena Heribanová, Ivan Krajíček, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami, či Eva Černá... Vašo Mika má rovnako veľmi blízky vzťah k Trenčínu. V mediálnej oblasti je niekoľko zvučných mien, ktoré fungovali, fungujú a verím, že budú fungovať aj v budúcnosti. Nepoznám na Slovensku iné mesto, ktoré by takým významným spôsobom zasiahlo do médií, bankovníctva, politiky, alebo priemyslu,“ hovorí s hrdosťou. Všetci, ktorí prišli do Bratislavy z iných miest, sa vraj snažili ostatných tromfnúť, pretože mali veľké ambície a drive. „Je fakt, že mnohí sa stali úspešnejšími ako práve rodáci z Bratislavy. Nie je to však pravidlo,“ dodáva.

Skryť Vypnúť reklamu

Trenčín a jeho zákutia
Trenčín Vladimír Repčík najintenzívnejšie zažíval od roku 1968, cez sedemdesiate a osemdesiate roky. „V tom období sme mali niekoľko dvorových partií. Medzi dvormi sme usporadúvali hokejové a futbalové turnaje. Fungovali sme v dvadsaťčlenných partiách. Neskôr, keď už som chodil na gymnázium, tak sme mali obľúbené krčmy,“ opisuje. Krčma u Jakuba bola pre mladých vtedy číslo jeden. „Bola to drevená búda so záhradnými stoličkami a predávali tam skvelú čapovanú kofolu a hrubé slané tyčinky. Vždy na večer sme tam zapadli, vedeli sme, že tam určite stretneme všetkých kamarátov. Bola to taká naša stredoškolská krčmička. Prázdniny u Jakuba bývali oveľa intenzívnejšie a krajšie, ako kdekoľvek pri mori. Jakub mal svoju atmosféru, ktorú sme milovali. Tiež sme chodievali do jednej pivnice na námestí, kde robievali skvelý tatársky biftek. Neskôr, keď už som bol vysokoškolák, tak moja prvá cesta zo stanice smerovala na tatarák a víno.“ Jeho spomienky intenzívne smerujú aj k Trenčianskemu hradu. „Tu som prežíval prvé rande, s ktorými sa spájajú samozrejme príjemné spomienky,“ usmieva sa.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo mi v Bratislave najviac chýbalo
Vladimír Repčík patril ku generácii, ktorá sa po strednej škole opäť stretla v Bratislave. „Polovička gymnázia sa tam akosi prirodzene preklopila,“ hovorí. Znamenalo to pre neho, že si kus Trenčína priniesol so sebou. Spoločne si tak nachádzali v cudzom meste nový priestor. Návraty do Trenčína znamenali väčší oddych, adaptovanie sa na Bratislavu však bolo pre neho veľmi rýchle. „Všetky spomienky a vzťahy sme si pekne zabalené preniesli do Bratislavy,“ hovorí. „Skvelá kofola od Jakuba a slané tyčinky sa tam však preniesť nedali. To sú veci, s ktorými, keď by som sa stretol kdekoľvek na svete, tak sa mi vybaví Jakub,“ pokračuje.

Nástup do médií a pocit lokálpatriotizmu
Trenčianske gymnázium vybavilo svojich študentov veľkým sebavedomím. „Keď sme prišli do Bratislavy, nemali sme žiaden komplex,“ vysvetľuje Vladimír Repčík. Vďaka súboru Trenčan, v ktorom počas gymnaziálnych čias tancoval, bol na to obdobie veľmi scestovaný. „Aj napriek hlbokému socializmu sme s Trenčanom každý rok vycestovali do západnej Európy,“ spomína. Nástup do médií bol teda pre neho viac-menej prirodzený vývoj smerom, za ktorým išiel. Už počas vysokej škole pracoval v televízii, v redakcii vysielania pre deti a mládež. Priamy kontakt s vtedy najsilnejším a najpopulárnejším médiom bol pre vysokoškoláka výbornou školou, kde a ako začínať. Pocit lokálpatriotizmu prišiel akosi prirodzene, pretože mnohí ľudia práve z Trenčína v tejto oblasti pôsobili a navzájom si pomáhali. „Trenčiansky background cítim za sebou dodnes aj so všetkými jeho špecifikami,“ hovorí.

„Bývalý riaditeľ“ – prívlastok pravdivý i nepravdivý
Riaditeľovanie v najsledovanejšej televízii na Slovensku bolo pre neho skvelým pracovným obdobím. „Šesť rokov vedenia takéhoto mediálneho zázraku je pre mňa dodnes výborným pocitom,“ hovorí. Aj vďaka tomu, že odolával tlakom, intrigám z externého prostredia, uvedomoval si, že je to len preto, že televízia stúpa a je na vysokej úrovni. Strávil tu desať profesných rokov, ktoré sa už nikdy nezopakujú. Dnes pôsobí na manažérskom poste v topmanažmente Slovenského rozhlasu. Vďaka týmto dvom mediálnym svetom pociťuje nový rozlet a nové rozmery. „Táto inštitúcia je viac nakontaktovaná v európskom verejnoprávnom kontexte,“ vysvetľuje. Rozhlas je viac etablovaný v medzinárodnej štruktúre verejnoprávneho sveta. Narába s inými výrazovými prostriedkami ako televízia. Pre Vladimíra Repčíka je to po dvadsiatich rokoch strávených v televíznych štúdiách a strižniach nóvum. „Stále sa chcem venovať médiám a učiť sa nové veci,“ hovorí. Svet rádií je, ako sám priznáva, pre neho oblasťou, v ktorej mal ešte pred rokom veľkú medzeru. Tú začal intenzívne zapĺňať. Verejnoprávne médiá sú všeobecne odlišné od súkromných médií. Ich poslanie a rytmus je neporovnateľný s komerčným trhom. „Rozhlas som považoval za jedno z najlepšie utajených médií. Keď som doň nastúpil, tak to bol veľmi zamaskovaný a neviditeľný podnik, ktorý nikoho nedráždil, ani nikoho nevzrušoval. No ľudia musia o verejnoprávnom médiu vedieť, poznať jeho frekvencie, hlasy, programy. Takéto médium musí mať svoj objektívny názor, pretože beznázorovosť je horšia ako čo i len náznak zlého názoru a o to sa snažíme,“ povedal Vladimír Repčík.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 583
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 619
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 495
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 853
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 15 378
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 244
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 564
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 493
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 060
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci 10 749
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Mariána Hossu uvedú do Siene slávy NHL až v jeseni 2021

Predseda predstavenstva Siene Slávy NHL a jej čestný člen˙Larry˙MacDonald informoval, že v roku 2021 neprebehne výber nových kandidátov, ale do dvorany uvedú už vybrané mená.

Slovenský hokejista Marián Hossa počas tlačovej besedy k informácii, že sa tento rok stane členom hokejovej Siene slávy v Toronte.

V Myjave predpoludním otestovali 2779 ľudí

V meste Myjava sa uskutočňuje celoplošné testovanie na COVID-19 plynule a bez komplikácií.

Monika Chochlíková v roli dobrovoľníčky na trenčianskom letisku počas prvého dňa plošného testovania.

Testovanie v Myjave je pokojné, priemerne otestujú 62 ľudí za hodinu

Myjavčania sa môžu nechať otestovať na deviatich odberových miestach.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus Banskobystrický kraj: Prvý deň testovania je za nami. Pokračuje sa v nedeľu (minúta po minúte)

Podrobné spravodajstvo z celoplošného testovania na Covid-19 v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Koronavírus Žilinský kraj: Testovanie prebehlo bez výraznejších problémov (minúta po minúte)

Celoplošné testovanie na Covid-19 v okresoch Žilina, Martin, Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš a ostatných okresoch ZA kraja.

Už ste čítali?