rku. Porozumenie k myšlienke mal aj hlavný župan Ladislav Vietoris, prvý podžupan Július Nozdrovický a druhý podžupan Imrich Baltazár Burian. Pozemok, na ktorom založili park pôvodne patril Illesházyovcom. Okolo roku 1782 prešiel do vlastníctva mesta Trenčína. Váh vtedy tiekol pod hradnou skalou. Svojimi bočnými ramenami rozdeľoval celé územie na mnohé sihote, zvlášť keď boli povodne.
Park slávnostne otvorili 13. mája 1880 a zúčastnilo sa na ňom okolo 300 obyvateľov a mestská honorácia. Člen výboru Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a tajomník Poľnohospodárskeho a lesníckeho spolku Trenčianskej župy Ľudovít Gruner navrhol, aby do parku nasadené jednotlivé druhy stromov, kríkov a rastlín boli označené tabuľkami s latinským a maďarským názvom. Pri tejto práci mu odborne pomáhali prírodovedci Karol Brančík a profesori gymnázia Benedikt Telbisz a Artúr Petrogalli. Takto sa snažili vzbudiť záujem obyvateľov o park. Ich namáhavú prácu však za jeden rok zničili niektorí nedisciplinovaní návštevníci. Nezachoval sa ani zoznam rastlín, ktoré boli v mestskom parku vysadené.
V parku sa konali rôzne slávnosti a koncerty posádkovej hudby, pre ktorú skladal skladby aj jej kapelník Karol Gašpar Richter a Karol Brančík, ktorý svoje skladby aj dirigoval.
So súhlasom mestskej správy a z iniciatívy župného lekára Karola Brančíka otvorili 20. mája 1906 v parku zriadenú botanickú záhradu. Mala podobu nepravidelného kosoštvorca a zaberala asi 150 metrov štvorcových. Celá plocha botanickej záhrady bola rozdelená na 23 malých políčok. Na ne zasadil Brančík okolo 300 druhov rastlín, ktoré označil tabuľkami s menami. Botanická záhrada sa spočiatku tešila nevšednému záujmu občanov mesta i turistov. Pre nedostatočný dozor dochádzalo k jej ničeniu a po roku 1910 zanikla. Dnes nie je po nej ani stopy.
Mestská rada v Trenčíne, podľa správy mešťanostu z roku 1907 nariadila, aby od 1. mája 1907 bol park elektricky osvetlený. Dovtedy slúžili na osvetlenie petrolejové lampy na drevených stojanoch. V roku 1912 predstavenstvo mesta, ktoré sa staralo o park, navrhlo namiesto zaniknutej botanickej záhrady zriadiť v parku ornitologickú záhradu. Návrh vzišiel pravdepodobne od známeho prírodovedca, vtedajšieho mešťanostu, Jozefa Lacu. Na stromy zavesili klietky s rôznymi vtákmi. Ich spev mal nahrádzať koncerty posádkovej hudby. Do klietok umiestnili pávy, bažanty, drozdy, papagáje, sovy, kukučky a iné druhy. Na starosti ich mal odborník, ktorého určil záhradník. Občas ich vypustili z klietok von, aby preletovali parkom. Toto však bolo príčinou zániku vtáčej zoologickej záhrady, lebo Trenčania niektoré vtáky pochytali a priniesli si ich domov.
Dodnes sa v parku, domových záhradkách a v uliciach mesta Trenčína nachádzajú viaceré vzácne dreviny. Mnohé zasadili pred viac ako sto rokmi. O vysadenie ozdobných drevín v meste sa postaral učiteľ Juraj Boček, zásluhou ktorého bol založený Mestský okrášľovací spolok a Boček ako člen mestskej rady sa stal jeho predsedom. Okrem bežných stromov (buk, dub, lieska, javor, topoľ, breza, jaseň, agát, pagaštan, smrek, smrekovec opadavý, borovica a pod.) sa tu nachádzajú aj vzácnejšie druhy. Jedným z nich je aj populárne ginko dvojlaločné. Ginkgo biloba. niekedy nazývané aj ginkyo alebo ginkgo, je vzácny a pozoruhodný strom pôvodom z Číny. Je jedným zástupcom samotnej triedy Ginkgopsida, ktoré patrí medzi nahosemenné rastliny. Všetci zástupcovia nahosemenných sú ihličnany, ginko však má opadavé listy charakteristického vejárovitého tvaru, ktoré sú väčšinou rozdelené do dvoch lalokov. Ginko je dvojdomé, plody vznikajú na samičích stromoch, samčie vytvárajú peľ. Opelenie nastáva vetrom. U nás dorastá do výšky 20 – 25 metrov. Listy sa na jeseň pred opadaním sfarbujú do žlta. Plod je žltá kôstkovica, tvarom pripomína čerešňu. Zapácha po skazenom masle. Semená zle klíčia. Sú jedlé. Ginko je strom, ktorý sa objavil na Zemi v druhohorách asi pred 230 miliónmi rokov a odvtedy stále prežíva. Preto ho všetci označujú ako žijúcu fosíliu. Z listov sa vyrábajú rôzne liečivé a kozmetické preparáty. Majú totiž liečivé účinky. Štyri stromy ginka rastú na Štefánikovej ulici a to tri na pravej strane za plotom a sú označené pútačom. Jeden oproti cez cestu na trávnatej voľnej ploche.
Priestranstvo, na ktorom sa strom nachádza, odpredalo mesto firme Arman Intech Reality, ktorá tu plánuje postaviť polyfunkčný objekt a hotel s podzemnými garážami a tento vzácny strom im vraj prekáža uskutočniť plánovanú výstavbu. Najjednoduchším riešením by bolo prepracovanie projektu, lenže k tomu treba mať väčší vzťah k prírode a jej ochrane zo strany majiteľov pozemku, kde sa má stavba uskutočniť a zo strany projektantov. Ale aj zo strany poslancov mestského zastupiteľstva mesta Trenčína. Dúfam, a iste aj väčšina obyvateľov Trenčína, že zvíťazí zdravý rozum a ginko, ktoré už na tomto mieste rastie vyše sto rokov, nás bude tešiť ešte ďalšie roky. Navrhujem, aby hotel, ktorý tu má v budúcnosti stáť, niesol názov Hotel Ginko.
Autor: Milan Mikuš
