V minulom čísle naších novín sme podrobnejšie predstavili ďalšieho Corgoň ligového rozhodcu z nášho regiónu - H. Mikulaja z Bánoviec n/B.
Do konečného výpočtu nám zostal už posledný - zo štvorice Jaška, Ježík, Mikulaj, ktorí boli v uplynulej sezóne 2006/07 na zozname Corgoň ligových arbitrov, ktorí pôsobili buď vo funkcii hlavného, alebo asistenta rozhodcu. Je ním čochvíla 32-ročný Dušan PETRÍČEK z Trenčína, ktorý už taktiež mal svoju premiéru v republikových súťažiach - na tú Corgoň ligovú však stále trpezlivo iba čaká...
RODÁK Z BELUŠE
Ambiciózný futbalový rozhodca sa narodil v Ilave, rodákom je z Beluše, kde býval do svojich 26 rokov, v roku 2003 sa presťahoval do Trenčína. V Beluši aj faktický začínal s futbalom od tých najmenších žiačikov, až do kategórie mladších dorastencov. S aktívnym futbalom sa v 16 rokoch rozlúčil, nakoľko holdoval iným aktivitám (umelecká škola), za seniorov teda ani raz nenastúpil.
VZOROM VO FUTBALE - OTEC
Svetlým príkladom a vzorom pre Dušana bol jeho futbalom zapálený otec, ktorý v minulosti bol aktívnym futbalistom, funkcionárom, tajomníkom v Kovo Beluša a taktiež aj rozhodcom. Pôsobil ako arbiter v súťažiach Stredoslovenského kraja. Počas víkendov často chodieval s otcom na zápasy, najmä vtedy, keď rozhodoval. Táto činnosť ho postupne očarila a začal sa mu venovať čoraz intenzívnejšie - už od prvého ročníka vysokoškolského stúdia. Samozrejme, hlave rodiny svoj zámer rozhodovať neprezradil, dlho to udržiaval v maximálnej tajnosti. Až týždeň pred majstrovskými súťažami sa otec prekvapujúco a neveriac dozvedel, že jeho syn úspešne absolvoval rozhodcovské skúšky. Ako inak - bol z toho mierne zaskočení, ale na strane druhej sa aj potešil tomuto dobrovoľnému rozhodnutiu svojho syna.
ČOSI SA ZLOMILO A DOZRELO
Keď Dušan študoval na VŠ v Trnave, tak dosť často navštevoval ligové zápasy, či už priamo v slovenskom Ríme, alebo na Slovane v Bratislave. Keď videl takmer 20-tisícové návštevy a keď sa pomerne dosť často hromžilo a útočilo na arbitrov, tak sa v ňom čosi zlomilo a dozrelo. Videl a cítil totižto krivdu zo strany zaujatých fanúšikov, ktorí slovne útočili a urážali arbitrov. Vykryštalizovalo sa to tak, že sa predsa len rozhodol nasledovať otca a skúsiť predsa len pískať futbal. Keď to skúsil na vlastnej koži, tak sa v prvom polroku pískania v okrese Považská Bystrica dosť „trápil“.
PREKONAL NAJŤAŽŠIE OBDOBIE
Na pískanie najnižších súťaži v okrese si musel postupne pripraviť predovšetkým žalúdok a prekonať najťažšie obdobie, v ktorom sa rozhodoval, či sa na to všetko vykašle, alebo predsa len zostane. Na ihriskách, ale i mimo nich bolo neraz „divoko“ (napr. v Dolnej Maríkovej počas zápasu vbehol kôň na ihrisko a pod.). Boli to neraz humorné, ale aj vážne skutočnosti.
ROZHODCOM OD ROKU 1996
Po absolvovaní rozhodcovských skúšok v roku 1996 - ako prvý neoficiálný zápas rozhodoval v júli 1996 prípravne stretnutie ligových dorastencov Púchova s Baníkom Prievidza. Pískal sám, bez asistentov, vtedy v drese Matadoru hrali neskoršie Corgoň ligoví hráči a Dušanovi kamárati - Peter a Pavol Vavríkovci. Na svoju adresu si vtedy vypočul a užil všeličo, pravdupovediac, po prvom stretnutí mal sto chutí zavesiť píštalku na klinec a rezignovať. Od zápasu k zápasu sa to však postupne zlepšovalo...
PRVÝ MAJSTROVSKÝ ZÁPAS V PREČÍNE
Prvý majstrovský zápas mu pripomínal také hodenie do veľkého rybníka, nakoľko nebol nominovaný, ako predpokladal - na žiakov alebo dorastencov, ale hneď na duel 1. triedy majstrovstiev oblasti Pov. Bystrice, kde bol asistentom rozhodcu v zápase mužov (11.8.1996) Prečín - Bolešov (2:2). Zápas bol bezproblémový, všetko dopadlo tak, ako malo, bola obojstranná spokojnosť.
PO PRVEJ SEZÓNE POSTUP DO KRAJA
Ako hlavný arbiter mal svoju premiéru v III. triede mužov, kde viedol stretnutie Košecké Podhradie - Zubák (3:2). Aj tento zápas sa mu vydaril k spokojnosti, ďalšie zápolenia taktiež dopadli zdarne a po prvej sezóne pôsobenia v okrese sa mu podarilo postúpiť do krajských súťaži Západoslovenského regiónu. Po prvom roku rozhodovania v 5. lige mal aj šťastie na zápasy, dostal totižto priaznivé ohlasy a dobre hodnotenia od delegátov. Vzápätí - po roku postúpil do 4. ligy a po tejto nováčikovskej sezóne sa dostal do 3. ligy.
V období, keď bol arbitrom v tretej lige musel chtiac-nechtiac nastúpiť na vojenskú službu - na podôstojnícku školu v Žiline, odkiaľ bol prevelení do Martina. Tam mu však nebolo umožnené rozhodovať a po ukončení ZVS (po roku) sa musel prinavrátiť do štvrtej ligy. Potom zasa nasledoval návrat do 3. ligy, kde pôsobil bez prestávky - šesť rokov.
PO 10 ROKOCH POSTUP DO REPUBLIKOVÝCH SÚŤAŽÍ
Po dobrých rozhodcovských výkonoch v oblasti a ZsFZ sa mu od sezóny 2006-2007 podarilo postúpiť do republikových súťaži - ako asistent rozhodcu. Premiérový zápas v súťažiach SFZ mal ako asistent v prvoligovom zápase Šaľa - Rimavská Sobota. Na svoju premiéru čiarového arbitra v Corgoň lige však ako nováčik stále iba čaká...
NA KONTE MÁ 844 ZÁPASOV
V oblasti a v kraji viedol zatiaľ 844 stretnutí (612 majstrovských + 232 priateľských). V úlohe hlavného rozhodcu bol 393-krát a ako asistent 451- krát. V republikových súťažiach (1. a 2. liga) má na konte - 36. zápasov (17+16).
JEDNA INZULTÁCIA
Vo svojej bohatej rozhodcovskej kariére zažil našťastie iba jednu jedinú inzultácia. Bolo to v stretnutí 5. ligy Solčany - Mojmírovce, keď za stavu 2:2 - desať minút pred koncom odpískal pokutový kop proti domácim. Nebolo čo riešiť - keď pri faule na hráča bolo ešte počuť aj praskot kosti - postihnutý hráč mal otvorenú zlomeninu. V okamihu, keď išiel ukázať červenú kartu hráčovi, ktorý fauloval, tak zozadu zacítil úder do hlavy a inzultácia arbitra bola na svete. Bol to evidentný skrat hráča. Zápas sa síce nedohral, ale delegát ho ohodnotil najvyššou známkou, aká vtedy bola možna - devinou.
SEN MÁ SPLNENÝ, ALE...
Jedným z jeho snov bolo - dostať sa do republikových súťaži. To sa mu v práve skončenej sezóne ako nováčikovi aj splnilo, ale na svoju historickú premiéru v Corgoň lige stále iba trpezlivo vyčkáva.
Neustále sa zdokonaľuje, pracuje na sebe tak, aby vo funkcii asistenta stále rástol a napredoval. Chce sa rozhodne zdokonalovať aj v štúdiu anglického jazyka.
MÁ PRESNÚ EVIDENCIU
Zásluhou svojho otca má peknú kroniku s výstrižkami z novín, komentármi, správami zo zápasov, delegáciami, kde sa o ňom písalo. Vzorom mu bol otec, od ktorého odkukal túto nadovšetko dobrú vec, ktorú si nevie vynachváliť. Jeho kronika je vlastne takým zrkadlom činnosti, rád zaspomína na mnohé veselo-neveselé zážitky. Presne vie, koľko stretnutí má v súčasnosti odpískaných na svojom konte.
PREDZÁPASOVÝ RITUÁL
Ako viacerí arbitri, tak aj on má zaužívaný, svojím spôsobom aj overený predzápasový rituál. V púzdre, kde nosí potrebné veci k zápasu (potítko, karty) má aj dve kľúčenky, ktoré si v kabíne vždy pred odchodom na ihrisko „prejde“, pohľadí prstom, aj keď niekedy iba tak v duchu. Keď nastupuje na hraciu plochu, tak sa prežehná a pohľadí trávu. Osobne je veriacim človekom, vždy mu to doposiaľ pomáha. Nie je to ani tak o šťastí, ako o nevyhnutnej podpore po psychickej stránke.
POCHOPENIE RODIČOV A PRIATEĽKY
V začiatkoch, boli jeho veľkou oporou rodičia, najmä otec, ktorý bol preňho vysnívaným idolom, hnacím motorom, vzorom, kritikom, radcom a vždy ho drží nad vodou. Veľká vďaka patrí aj jeho priateľke Katke, ktorá sem-tam ide s ním aj na zápasy, už si zvykla najmä víkendy tráviť sama, ale pre Dušanovu rozhodcovskú činnosť má v tomto smere veľké pochopenie.
VZOROM GÁDOŠI A MICHEĽ
V prvopočiatkoch rozhodovania mu bol akým-takým vzorom L. Gádoši, od ktorého čosi predsa len pochytil, v súčasnosti obdivuje a uznáva výkony najmä Ľ. Micheľa. Popri rozhodovaní pracuje aj v komisii rozhodcov ObFZ Trenčín, keď predtým pôsobil v DK. Odpískal aj niekoľko mládežníckych turnajov so zahraničnou účasťou.
Nuž, vyčkajme, či sa Dušanovi Petríčkovi podarí prebojovať na nominačnú listinu republikových arbitrov (asistentov) pre nový súťažný ročník 2007-2008. Ak áno, bude to nepochybne jeho ďalším skvelým úspechom.
Nuž, poprajme mu veľa zdaru na zelených trávnikoch, aby sa ešte viac zviditeľnil v dobrom slova zmysle a po ukončení rozhodcovskej činnosti, čo je ešte pomerne dosť ďaleko - zostal pri futbale akodelegát.