O Hurbanovi trochu inak

ovovanom klube.

„Najväčší ohlas malo fašiangové posedenie pri tradičnom oškvarkovom a premietanie dokumentov z obnovovania folklórnych tradícií v obci,“ uviedol predseda organizácie Samuel Hladký. Sprievodnou akciou osláv bola aj prednáška historika Milana Šišmiša. Ako skonštatoval, Kálničania môžu na Hurbana spomínať nielen s úctou, ale aj s hrdosťou. V čase detstva i mladosti Hurban často navštevoval svojich krstných rodičov Viktoryovcov v kálnickom mlyne na Darane. Podľa jeho spomienok sa tu lepšie cítil ako na puritánskej fare v Beckove. Už ako lyceista a štúrovec tu so sedliakmi často besedoval o príčinách zaostalosti a biedy slovenského ľudu a o možnostiach radikálnej nápravy. Keď raz, po „reči na voze“ prehlásil, že právo železnými kliešťami z rúk tyranov treba vytiahnuť, nadšení Kálničania si ho, podľa tvrdenia bývalého viedenského novinára Karola Paldaufa, zvolili za slovenského kráľa. Oprávnene sa môžeme domnievať, že práve tieto prázdninové „revolučné semestra“ prispeli aj k pozitívnemu obohateniu Štúrovej politiky o sociálny rozmer. Na výbušnú atmosféru tohto obdobia Hurban nikdy nezabudol. „Pamiatku Jozefa Miloslava Hurbana si uctíme aj označením starej lipy, pod ktorou počúval povesti a ľudové piesne z Považia od svojej krstnej mamy Zuzany,“ povedal starosta obce Miroslav Borcovan. Ako doplnil, plánujú vyznačiť turisticko-náučnú trasu z Beckova cez vŕšok lipky, Hrabovník do Daranských mlyna, kadiaľ Hurban pešo chodieval a pomenovať ju Chodníkom J. M. Hurbana. V roku Hurbana uvažujú aj o osadení slovanského dvojkríža na najvyššom vrchole chotárneho Inovca.

Na záver kultúrno-spoločenského podujatia v „Sklepárovci“ sa konala prezentácia publikácie „100 rokov ochotníckeho divadla v Kálnici“, ktorú zostavil bývalý šéfredaktor Trenčianskych novín Štefan Šicko a vydal Obecný úrad. Publikácia obsahuje okrem rozsiahlej histórie ochotníckeho diania v obci a vzácnych archívnych fotografií a dokumentov, aj fejtónovo spracované veselé príbehy a kuriozity „spoza opony“, anketu o budúcnosti ochotníckeho divadla a fotodokumentáciu z podujatí venovaných storočnici. „Ako poznamenal autor publikácie, raritou sú portréty všetkých režisérov od roku 1906, ktoré vyhotovil výtvarník a karikaturista, kálnický rodák Milan Stano. Podujatie vyvrcholilo spontánnou autogramiádou.