šie zastúpenie (možno okolo stovky) a dá sa povedať, že (až na pár výnimiek), priam príkladne a vzorne povzbudzoval svojích miláčikov. Miniskupinku fanúšikov hostí bolo taktiež sem-tam, koľko-toľko počuť a neraz si aj otvorene ponadávali na výkon „svojho“ mužstva. Dá sa povedať, že práve kvôli hlasitej podpore domácich priaznivcov nebolo na štadióne iba komorné prostredie a pomerne nevýraznému stretnutiu vytvorili naozaj skvelú atmosféru. Po záverečnom hvizde rozhodcu Vlka však agilne povzbudzujúci domáci fanúšikovia márne čakali za plotom hracej plochy na potľapkanie od svojích obľúbencov (hráčov), tí im zo stredového kruhu iba symbolický ako-tak zakývali a ponáhľali sa do kabín. Fanúšikovia AS ostali viacmenej veľmi zaskočení a sklamaní, keď dostali za ich hlasitú podporu iba mdle zakývanie na diaľku. Mrzelo ich to o to viac, že za - IBA ŠTYRMI prítomnými fanúšikmi Interu prišli VŠETCI hráči žltočiernych, ktorí boli na ihrisku „tlapnúť“ ruku. Nuž, je to určite na zamyslenie, kto a ako si cení divácku podporu.
Možno na ďalší zápas prelínačky príde zasa o niekoľko priaznivcov AS menej, možno závladne aj tichšie komorné prostredie. Nuž, aj takúto podobu môže mať urputný boj o diváka, ktorý sa z útrob mestského štadióna na Sihoti už dávnejšie vytratil a zostali už iba nostalgické spomienky, napríklad na päť až desať tisícové návštevy...
