„Je starší ako okolité múry,“ tvrdí Somr. Historici predpokladajú, že na Mariánskom vŕšku, ako sa táto oblasť volá, stál pôvodný kostol už za čias Matúša Čáka, teda v období 13. až 14. storočia.
„O dávnejšej histórii kostola veľa nevieme,“ hovorí Somr. Pôvodne gotický kostol bol dvakrát prestavovaný, pri požiaroch v meste aj vyhorel. Vedľa múrov našli keramiku z 13. až 14. storočia i neporušenú kostru. „Ide o dieťa do 15 rokov, pravdepodobne zo stredoveku,“ určuje Somr, podľa ktorého sú kostrové nálezy v okolí kostolov takmer samozrejmosťou. V minulosti sa okolo kostola robili výkopové práce, ktoré narušili pohrebisko.
„Táto kostra zostala zachovaná vďaka tomu, že hrob ležal blízko múra,“ uviedol Somr. Nález, ktorý ešte čaká na dôkladne preskúmanie, našli pri vchode do kostola. Ako uviedol stavbyvedúci Milan Rástočný, pri rekonštrukčných prácach ešte vlani na jeseň našli v murive kostola duté priestory, otvory v stene. „Zistili sme, že vedú celým murivom kostola. Išlo o vetrací systém, ktorý mal zabezpečovať, aby múr kostola nevlhol,“ vysvetľuje stavbyvedúci. Pri jednom z otvorov pri bráne kostola zistili, že otvor nie je len vetracím prieduchom, ale je za ním väčší priestor. Cítili aj prievan. „Svietili sme do priestorov, ale nebolo nič vidieť.“ Keď prišli archeológovia, na teleskopickej udici spustili do otvoru kameru. Tá zaznamenala, že je tam priestor. Na záberoch kamery sa objavila hrobka. „Videli sme staré rozpadnuté rakvy, klenby, zamurovaný vchod do hrobky, ktorý vedie pravdepodobne zo stredu kostola,“ konštatuje Rástočný. Zo záberu kamery sa nedal odhadnúť rozmer hrobky, iba laserový merač stanovil hĺbku na štyri metre. Podľa Somra ide o hrobku, staršiu ako ďalšia hrobka rodiny Ilešháziovcov, ktorá sa taktiež pod kostolom nachádza. „O jej existencii sme vedeli, vstup do nej bol zamurovaný v roku 1912, kedy sa v kostole robila dlažba. O doteraz neznámom vchode zo severnej strany kostola sme nevedeli, možno aj preto, lebo v tejto časti sa doposiaľ nerobil archeologický výskum,“ myslí si Somr. Podľa neho tu mali Ilešháziovci pochované deti a možno sem uložili pozostatky aj niektorých významných ľudí tej doby. Naposledy tu pochovávali asi v polovici 19. storočia. Výskumné práce budú pokračovať ešte asi dva týždne.