Koncert tohto tria bol ojedinelým zážitkom a miestami predstavením dosiaľ nepočutého v podaní výnimočných hudobníkov. Sálu Piano Clubu úvodom spoľahlivo rozohriala do príjemnej jazzovej pohody Zuzka Vlčeková a jej spievod VV JAZZ Quartet. Ak sme pred rokom písali, že v Trenčíne vyšla hviezda, tak po roku túto svoju úlohu potvrdila. Stále svieži a s dobou pulzujúci kvartet poskytuje jej technicky a výrazovo bezchybnému spevu náležitý priestor na to, aby jej dráha smerovala k ešte vyšším métam.
Majstrovstvo Leonida Ptashku, ktorý v deň koncertu slávil narodeniny, je založené na ruskej klasickej klavírnej škole. Pútavá je jeho verva, akú odovzdáva každej fráze a rytmickému módu, či v sólach alebo podpore tria ako celku. Je živnou pôdou pre ojedinelý fenomenálny prejav husľovej hry, ktorú predviedol Vitali Imereli, v súčasnosti asi najlepší jazzový huslista na svete. Absolútna technika podporená spontánnou invenciou, bez špekulácie a bez experimentu hraný rovný jazz strhával publikum k ováciám na otvorenej scéne. Jyrki Kangas je skvelý basista a ako ten „tretí vzadu“ premosťoval nespútaný veľtok hudobných nápadov spoluhráčov.
V rámci cyklu Jazz pod hradom bol v Trenčíne parádny koncert. Na významnej hudobnej udalosti leží však jeden tieň. Žiaľ, stále ten istý: chýbala nabitá sála. Kedy si už zvyknú ľudia chodiť na hodnotnú kultúru? Čo asi robíme v tom čase, keď sa v meste hrajú neopakovateľné koncerty? Vyznanie ad post „jáááj škoda, chcel som, ale nemohol som“, sú slabým náznakom záujmu Ešte jedna smietka v oku: pri všetkej snahe zvukárov i ladičov, technicky a materiálne dosluhujúce krátke krídlo jednoducho nestíhalo.
Autor: Ján Babič
