mi dielami svetových súťaží. Patrí medzi najlepších medovnikárov na svete.
Všetko začalo na Vianoce
Odjakživa inklinovala k ručným prácam. Ako novomanželka túžila mať na Vianoce vyvoňaný byt, skúsila upiecť medovníky. „Neboli to medovníky ako dnes. Bolo to všetko možné, len nie srdiečko alebo koník,“ spomína. Keď sa jej žiačky na kurzoch pýtajú, kto ju naučil tak pekne zdobiť, vždy odpovedá, že núdza. „Všetko sa mi v rúre znetvorilo, a tak som sa to musela naučiť dozdobiť,“ vysvetlila.
Zo začiatku si zdobila medovníkmi iba príbytok, no keď sa jej medovníky začali páčiť aj rodine a známym, začala sa im venovať viac. „Keď sme šli gratulovať a chceli sme originálny darček, tak som si sadla a tvorila.“
Učiteľka medovníkov
Oveľa neskôr, keď mala už tri malé deti, oslovili ju, či nechce robiť učiteľku medových výrobkov. „Nikdy som nepočula, že by sa pečenie a zdobenie medovníka dalo učiť, tak som si zistila všetky informácie,“ spomína. Prihlásila sa na školu v Kráľovej pri Senci a okrem maturity na odevnej priemysloveke si spravila druhú z učenia medovníkových výrobkov. Keďže škola patrila pod zväz včelárov, popri pečení medovníkov sa Mária Muráriková naučila aj o chorobách včiel, o vlastnostiach medu i veľa o včelárstve. „Nič nie je zbytočné a v tejto oblasti ma skutočne žiadna otázka neprekvapí.“ Medovnikárstvo teraz učí externe na rôznych stredných školách, najmä hotelových, ktoré majú v učebných osnovách ako jednu z tém medovník. Popri tom organizuje aj rôzne kurzy po okolitých dedinách.
Základom je med
Vyskúšala viac ako päťdesiat receptov a za roky pilovania si našla ten svoj. „Žiaden recept nie je zlý, každý je niečím iný,“ vysvetlila. Správna gazdinka by, podľa Murárikovej, nemala zabudnúť, že základom je láska k medovníkom a kvalitné suroviny. Primárnou vstupnou surovinou je med. Nezáleží pri tom, či je horský alebo kvetový. „Keď ho upečiem na 250 stupňov, vyženiem z neho všetky enzýmy. Med má fantastické vlastnosti za surova. Pri pečení je iba sladidlom, ktoré sa však nedá ničím nahradiť,“ uviedla. Dôležité je aj čerstvo zomleté korenie. „Medovník nie je na obrovské konzumovanie. Najprv má potešiť srdce, potom oko a až nakoniec žalúdok,“ upresnila. V každom recepte by mala byť podľa medovnikárky jedna tretina množstva múky med.
Každý medovník je tvrdý
Podľa Murárikovej je každý medovník po upečení tvrdý. Spôsobujú to vraj med s cukrom. Vlhkosť, ktorú medovník pri pečení stratil, sa mu však dá vrátiť. „Med nasáva vlhkosť zo vzduchu, a tak, keď máme v medovníku viac medu, skôr nám zmäkne,“ vysvetlila. Práve preto gazdinky často dávajú tvrdé medovníky do uzavretej nádoby s kusom chleba alebo jablka, alebo cez dózu prehodia vlhký uterák s igelitom. „Z nich med v medovníku nasaje vlhkosť a medovníky zostanú mäkké,“ vysvetlila.
Medovník ako umenie
Za roky nazbierala skúsenosti a začala tvoriť stále náročnejšie výtvory, s ktorými obsadzuje prvé miesta na svetových súťažiach. V novembri minulého roku sa zúčastnila svetovej súťaže v Luxemburgu World Cup Culinaria, ktorá sa koná každé štyri roky. Vo svojej kategórii sa umiestnila na druhej priečke.
V Hradci Králové sa 19. apríla konala národná prehliadka cukrárov a pekárov s medzinárodnou účasťou, ktorej sa Mária Muráriková zúčastnila ako hosť i súťažiaci. Medzi dvesto súťažiacimi sa vraj bolo skutočne na čo pozerať a v jej kategórii bola obrovská konkurencia. Súťažilo sa v troch kategóriách a to kuchár, cukrár a artistika. V artistike sa predstavili popri medovnikároch aj umelci vyrezávajúci do ľadu, ovocia, marcipánu či čokolády. „Môj medovník je síce jedlý, no nie je určený na priamu konzumáciu, skôr na dekoráciu,“ upresnila.
Šesťčlenná komisia prideľovala spontánne body za estetiku, využiteľnosť, správnu technológiu či vôňu. „Nesmú byť použité žiadne iné ako jedlé materiály. Ak má komisia podozrenie, že boli použité iné látky ako napríklad drevo, igelit alebo papier, môže do medovníku pichnúť a overiť si to,“ vysvetlila. Po sčítaní bodov získala zlatú medailu a umiestnila sa tak pred českými favoritkami z Pardubíc, čo ju veľmi potešilo. Svoje medovníky by rada predstavila aj na olympiáde, ktorá sa koná o niekoľko mesiacov.
Medovník vydrží roky
Svoje posledné dielo In vino veritas tvorila Mária Muráriková päťdesiat hodín čistého času. „Najskôr si hľadám námet, potom si spravím nákres. Čas si rátam, iba keď sedím a pracujem.“ I keď sú jej medovníkové diela určené iba na vystavovanie a nie na konzumáciu, na surovinách v žiadnom prípade nešetrí. „Na medovníku sa nedá šetriť. Každý kúsok chutí presne tak isto ako moje iné medovníky,“ tvrdí. Keďže medovník má podstatný podiel medu a ten má úžasné konzervačné schopnosti, vydrží konzumovateľný aj niekoľko rokov. „Nanajvýš sa do neho dostanú mole, pretože je to prírodný materiál,“ upresnila. Raritou je podľa nej betlehem, ktorý vyrobila pred trinástimi rokmi svokre. Dávala si veľký pozor, nikomu nedovolila zjesť ho. „Tieto Vianoce som ho skúšala a je ešte stále mäkký.“