ktorého husličky a primášova pieseň dozneli pred 40 rokmi, bol totiž i verejnou nahrávkou Slovenského rozhlasu.
Počas dvoch hodín ožívali na pódiu spomienky na tohto chýrneho myjavského primáša. Ľudové pesničky v jeho podaní sa niesli nielen malebným kopaničiarskym krajom, ale mali domovské právo i na druhej strane Javoriny a otvárali srdcia ľudí na celom svete.
Úvod programu patril spomienkam na život Samka Dudíka. Toto listovanie v knihe života bolo pestro pretkané vzácnymi autentickými rozhlasovými i filmovými ukážkami a nechýbali ani autentické spomienky žijúcich. Za rodinných príslušníkov sa spomienkou na otca prihovorila dcéra Viera Smreková. V programe dominovala hudba a spev v podaní domácich pokračovateľov – detskej folklórnej skupiny Kopaničiarik, folklórneho súboru Kopaničiar so svojou dievčenskou speváckou skupinou a Myjavskej cimbalovky. Svojimi spomienkami na Samka a najmä piesňami sa predstavili i hostia z Moravy, výborní speváci Dušan Holý a Lubomír Málek. O svojom prapradedkovi z hudobného pohľadu hovorila Betka Lukáčová. Na hranie so Samkom si zaspomínal Milan Mikláš, vedúci ľudovej hudby Kopaničiarik a nechýbala ani krátka spomienková veršovačka od muzikanta Pavla Švancaru.
K výbornej atmosfére prispel i Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu a v takomto programe nemohol chýbať ani Samkov vnuk, koncertný majster Miroslav Dudík.
Srdce primáša dotĺklo vo veku 87 rokov. Myjavskí hudci mu položili na hruď zlomený sláčik a husle. Tie zostali ako veno ďalším, tie nemôžu zmĺknuť...
Účinkujúci v programe dokázali, že Samkove husličky našli svojich pokračovateľov. Finále programu bolo typické myjavské. Všetkým štyrom muzikám a vlastne všetkým na pódiu primášoval Miro Dudík a dostal do varu všetkých v sále. Pri poslednej pesničke „Myjavská veža“ všetci v sále stáli a spievali.
Autor: Michal Maliarik
