Posledná chalupa na konci Predpolomskej doliny je len na dohodenie kameňom od hranice s Českou republikou.
V tejto malej osade žijú bez nadsádzky veľkí ľudia. Veľkí tým, že tu po stáročia vydržali žiť a zvládli biedu a príkoria minulých čias a statočne sa pasujú aj s problémami súčasnosti.
Ťažko znášali a dodnes znášajú zrušenie málotriednej školy, lebo vedia, že kde niet školy, tam zaniká aj kultúra. Nie však na Predpolome. Príčinliví kopaničiari zrekonštruovali budovu bývalej starej školy na dôstojný kultúrny stánok s hľadiskom, javiskom a príslušenstvom. Nedávno si tu založili Jednotu dôchodcov, ktorá tento malý kultúrny dom napĺňa činnosťou podľa svojich možností.
Posledný marcový týždeň tu usporiadali výstavu ručných prác. Na stoloch a na stenách sa skveli výšivky a háčkované práce najrozličnejších techník, farieb, ale aj rôznych generácií. Popri nádherných prácach súčasníčok sme mohli obdivovať aj zaujímavé techniky starých a prastarých materí, ktoré priniesli ich vnučky a pravnučky. Takto ozdobne zošívať plachty by už dnes málokto dokázal.
Pri vchode do výstavnej miestnosti vítajú návštevníkov dve veľké bábiky v bošáckych krojoch. Lebo treba dodať, že Predpoloma patrí do obce Nová Bošáca. Na stenách boli aranžované časti bošáckeho kroja, no aj kompletný ženský kroj a ukážky konopnej spodnej bielizne. Spolunažívanie s moravskými susedmi predstavuje nádherný vyšívaný dievčenský kroj, ktorého majiteľka sa na Predpolomu vydala. Vyšívanú a háčkovanú krásu dopĺňajú dva panely fotografií z dávnej i nedávnej minulosti osady. Súborom srnčieho parožia sa výstavy zúčastnili aj miestni poľovníci. K starodávnym ručným prácam vhodne zapadlo starodávne náradie, ktoré bolo kedysi súčasťou života predošlých generácií: drevené korýtko na cesto, maselnica – mútovník, cepy, kravské jarmo či batoh sena v konopnej „trakovici“.
Takáto výstava by si zaslúžila, aby ju videlo viac ľudí, lebo má čo povedať súčasníkom, mladším i starším.
Autor: Alžbeta Cibulková