Článok pokračuje pod video reklamou
Podľa riaditeľky divadla Zuzany Mišákovej si súčasní ochotníci vážia úspechy staršej generácie divadelníkov a chcú na ne nadviazať. „Dostal sa mi do rúk zborník, ktorý vyšiel pri príležitosti 130. výročia a tam som sa dozvedela, čo všetko ochotnícke divadlo v meste dosiahlo. Chceme na tieto tradície nadviazať. Pri piatom výročí sme sa rozhodli osloviť bývalú ochotnícku komunitu, aby videli, že ich odkaz nezapadol prachom. Sme radi, že niektorí z nich prijali pozvanie.“ O hudobný sprievod sa počas galavečera starala trenčianska jazzová formácia Aurelius Quintet. Ako hosť vystúpil mím Vlado Kulíšek, večerom sprevádzal herec Štefan Skrúcaný, ktorý spája svoje herecké začiatky práve s trenčianskymi amatérskymi divadelníkmi. „Bolo to asi najkrajšie obdobie môjho života,“ hovorí Skrúcaný. „Bol som na speváckej súťaži a oslovila ma režisérka Eva Kobzová, aby som hral v muzikáli Jednotkári. Rozhodoval som sa medzi divadlom a klubom spoločenských tancov. Predstavenie malo veľký úspech, vtedy som viac spieval a tancoval ako hral. V prvej činohre som účinkoval v Márnotratnom synovi, ktorého pripravili manželia Suchánovci. Nebyť týchto krokov, tak by som asi nenašiel odvahu dať si prihlášku na VŠMU,“ povedal Skrúcaný.
V Trenčíne pôsobilo niekoľko ochotníckych divadiel, zväčša pri závodných kluboch podnikov ako Merina alebo Odeva. Významným bol aj divadelný súbor Maríny Turkovej. Posledné predstavenie odohrali v roku 1992. „Po desiatich rokoch absencie klasického činoherného ochotníckeho divadla prišla nová generácia,“ hovorí Mišáková. Trenčianske hradné divadlo vzniklo oficiálne 19. marca 2002 ako občianske združenie. Ešte pred jeho vznikom pripravila Mišáková kurz hereckej prípravy pre stredoškolákov. Viedla ho spolu s členom starej ochotníckej gardy Milošom Slemenským. „Dlhé roky som hrával s bývalým ochotníckym súborom Maríny Turkovej. Hoci sme obaja Trenčania, so Zuzkou sme sa spoznali až v Bratislave na filmovačke. Bavili sme sa a zistili, že obaja chceme robiť v Trenčíne divadlo,“ spomína Slemenský. Premiérovou hrou divadla bola inscenácia hry Stanislava Štepku Jáánošííík, ktorú naštudovali mladí stredoškoláci. Po uvedení hry sa k súboru pridali dospelí herci, medzi nimi sú učitelia, vychovávatelia, ale aj absolventi konzervatória či VŠMU. Druhú skupinu tvoria juniori – dorast z radov stredoškolákov. „Tento rok máme 14 mladých adeptov, medzi nimi troch chlapcov. Ak sa podarí v júni by sme chceli odpremiérovať hru Muzikál,“ prezradila riaditeľka divadla. Počas piatich rokov sa v súbore vystriedala stovka ochotníkov. Súčasný základ tvorí približne desať ľudí. Na slávnostnom večeri sa predstavili hrou bratov Čapkovcov Lásky hra osudná, ktorú režijne pripravil profesionálny režisér Peter Oravec. „Súbor tvrdo drel, rozhodne viac, ako sa na ochotnícke divadlo patrí,“ skonštatovala Mišáková.
Predstavenie na oslave bolo zároveň 90-tym v poradí. V repertoári divadla sú hry pre deti aj dospelých. Za päť rokov uviedli 11 celovečerných predstavení a niekoľko príležitostných pásiem. Nacvičili aj hru chorvátskeho autora Mira Gavrana Všetko o ženách. „Práve toto predstavenie posunulo kvalitatívnu úroveň divadla a s touto konverzačnou hrou, ktorá ako žáner nemá na Slovensku pevnú tradíciu, sa podľa odborníkov popasovali veľmi úspešne,“ uviedla Mišáková.
Trenčín ako jediné krajské mesto nemá profesionálnu scénu. Skrúcaný nepredpokladá, že by mohla teraz vzniknúť. Ako upozornil, aj existujúce divadlá majú problémy. „Podpora divadla sa stáva viac otázkou mesta ako štátu. Regionálne divadlo bude musieť podporovať mesto, pokiaľ mu bude záležať na kultúre a kultivovanosti jeho obyvateľov. V Trenčíne to znamená buď vytvoriť profesionálny súbor, alebo v maximálne možnej miere podporovať amatérske súbory,“ upozornil Skrúcaný.
