Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Štefan Jeriga: „Folklór je zrkadlom duše národa“

(Zdroj: (sk))

Každý začiatok je ťažký
Štefan Jeriga začal s tancovaním v súbore Kopaničiar až po základnej vojenskej službe. V Myjave mal kamarátov, ktorí ho k folklóru doslova zlanárili. Navrhli mu, nech príde medzi nich, vraj sa mu tanec určite zapáči. Pochopiteľne, mal z toho zmiešané pocity, pretože až doposiaľ o folklór veľký záujem neprejavoval, aj keď tradícia bola silná. „Netrúfal som si, pretože som vedel, že myjavské tance sú náročné aj na kondíciu,“ spomína. Začiatky však bývajú ťažké väčšinou pre každého a vo všetkom. V tom období bolo náročné zohnať do súboru najmä chlapcov. Každé dievča, ktoré teda chcelo tancovať, muselo mať partnera. To bol zrejme svetlý okamih v tanečnej budúcnosti Štefana Jerigu. „Mal som výbornú tanečníčku,“ spomína. Nina Švarcová bola mladé, húževnaté dievča, ktoré chcelo patriť medzi tanečné špičky. Drilovala k dokonalosti aj svojho tanečného partnera. Paradoxom je, že ani ona nebola pôvodom z Myjavy, učila tu v škôlke. Tunajší folklór jej vraj učaroval. Na tanec mala podľa Štefana Jerigu úžasný apetít a temperament. „Často sme trénovali navyše,“ spomína folklorista na časy, kedy v súbore skúšali dvakrát do týždňa, no on so svojou tanečníčkou neváhali trénovať aj tri-štyri dni v týždni. Drina sa ale vyplatila, pretože sa ako pár dostali skutočne k tým najlepším. Tancovali spolu päť rokov. Ich spoločné folklórne napredovanie skončilo vydajom partnerky. Aj napriek tomu, že ani on nie je Myjavčan, zostal tu žiť. Folklór ho uchvátil natoľko, že ani po odchode partnerky to nevzdal. Na obdobie, keď ako študent učilišťa prišiel zo Záhoria na Myjavu, si spomína s radosťou. Všetko sa mu hneď zapáčilo. „Myjava ako mesto na mňa spravilo obrovský dojem,“ hovorí úprimne. Uchvátili ho samotní ľudia, ktorí mu presne sadli do nôty. Ako pracovne, tak i mimopracovne sa stretával s ľuďmi, ktorí mu neváhali pomôcť a svojím spôsobom boli pre neho vzorom. Neskôr sa stal vedúcim detského súboru Kopaničiarik. Vlastne stál pri jeho vzniku.

Skryť Vypnúť reklamu

Kopaničiarik – láska k súboru ho stála aj odriekanie
Mladý Štefan Jeriga sa vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch stal vedúcim detského folklórneho súboru Kopaničiarik. Jeho zrod tiež nebol jednoduchý. Zo začiatku museli dokonca robievať nábory v školách, aby si deti vôbec toto kultúrne dedičstvo zamilovali. Opäť bol problém s chlapcami, ktorí veľmi neradi tancovali s dievčatami. „Keď ste vtedy povedali osemročnému chlapcovi, aby chytil dievča a tancoval s ním, tak nevedel prečo,“ spomína. Kopaničiarik sa vytrvalosťou detí aj svojho mladého vedúceho postupne dostával do povedomia verejnosti. Do súboru sa z roka na rok hlásilo viac a viac detí. Boli to záujemcovia nielen z Myjavy, ale aj okolia. Úroveň detského myjavského folklóru sa tak logicky zvyšovala. Vedúci si mohol vyberať, situáciu však nezneužíval. „Často sa stalo, že sa k nám prihlásilo dieťa, ktoré bolo pohybovo málo nadané, ale silou vôle sa z neho stal výborný tanečník, či tanečníčka.“ Takéto situácie naučili Štefana Jerigu nehovoriť predčasne deťom, či z nich raz niečo vyrastie alebo nie. Podľa neho práve menej talentované deti vydržali pri tancovaní dlhšie ako tie, ktoré mali pohyb prirodzene daný. „Deti, ktoré na sebe drú, si výsledok viac vážia,“ vysvetľuje. Ako vedúci vraj býval trpezlivý, pretože sám na sebe videl, že začiatky nie sú ľahké. Práca s deťmi v súbore ho obohacovala počas najproduktívnejších rokov. Neváhal pre súbor napríklad zmeniť zamestnanie. „Kvôli nácvikom som potreboval prácu, ktorá mi umožňovala mať voľné popoludnia.“ Pôsobisko, ktoré ho živilo, tak musel zmeniť trikrát a vôbec to neľutuje. „Všetko na svete, čo je krásne, si žiada určitú rutinu a obeť,“ hovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Zahraničné vystúpenia počas totalitného režimu
Prvou krajinou, ktorú v rámci súboru Kopaničiarik Štefan Jeriga navštívil, bolo v roku 1974 Rakúsko. Myjavčanov sem pozvali na počesť výročia rakúskeho periodika. Každé vycestovanie vtedy bolo zložité. „Podliehalo to politickým previerkam,“ spomína. Každý, kto chcel vycestovať, sa musel zaručiť, že v zahraničí neostane. „Mávali sme politický sprievod, ktorý nás sledoval,“ vysvetľuje. Súboru to ale vôbec nebolo na obtiaž, pretože každý si robil svoju prácu. Takzvaný politický vedúci zodpovedal za dianie na zájazde, nie však za kultúrny program. Folkloristom to možno neprekážalo aj z toho dôvodu, že boli šťastní zo samotnej príležitosti vycestovať do cudzej krajiny. „Keď vtedy deti videli napríklad Práter, bol to pre nich obrovský zážitok,“ spomína Štefan Jeriga. Pamätá si na príhodu, keď prvýkrát s detským súborom prešli hranicu v Petržalke smerom do Rakúska. Deti boli plné očakávaní. Jedno dievčatko mu vraj vtedy povedalo: „To už sme v tom Rakúsku? Veď tu sú také isté stromy ako u nás...“

Skryť Vypnúť reklamu

V zahraničí bol vždy záujem o náš folklór
Okrem Rakúska Štefan Jeriga so súborom Kopaničiarik navštívil ostatné susedné krajiny, ale aj Francúzsko, Juhosláviu... Všade na nich reagovali dobre. Roztancované deti v krojoch boli pre cudzincov vždy pastva pre oči, pôsobili veľmi príťažlivo. „Hodnotu folklóru som si naplno uvedomil až v zahraničí,“ priznáva. Keď s Kopaničiarikom navštívil Francúzsko, tak bolo neuveriteľné, ako nám tento národ závidí časť našej kultúry. Vtedy mu vraj povedali, že im neostáva nič, len žiarliť na to čo máme. Francúzi sa vyjadrili, že oni, taký veľký národ, s takou bohatou kultúrou, majú len omrvinku toho, čo máme my. „Krása nášho umenia a krása našich dievčat nie je v zahraničí ospevovaná nadarmo,“ hovorí s hrdosťou. Nevie zabudnúť na príhodu, ktorá sa stala pri prvej návšteve Francúzska v roku 1968: „Bol tam jeden Francúz, ktorý za nami stále chodil a chcel s nami odísť do Československa, pretože chcel žiť naším životom,“ spomína. Francúzi už v tej dobe totiž žili len pre biznis a peniaze. Záujmové krúžky a veci podobné vôbec nepoznali. „Škoda len, že takýmto životom už nasiaklo aj Slovensko,“ povedal a dodal, že verí v revitalizáciu kultúrneho dedičstva našej krásnej krajiny.

Deti dneška – niet im čo vyčítať
Každá generácia prežíva detstvo v trochu inej dobe a zakaždým si myslíme, že deti minulosti sú tie lepšie. Štefan Jeriga si spomína, že deti „včerajška“ boli skutočne skromnejšie. „V začiatkoch sa nám s deťmi robilo naozaj výborne,“ hovorí. Koncom osemdesiatych rokov sa to podľa neho začalo akosi kaziť. Je dané dobou, že deti viac rozprávajú aj do vecí, do ktorých by nemuseli. „Na deti sa nesmieme hnevať, pretože sú zrkadlom tejto doby,“ myslí si dnes už bývalý folklorista. Štefan Jeriga upozorňuje, že ak by deti boli také, ako chceme my, tak by ich dnešný svet trestal. „Musia byť drzé a papuľnaté, inak by na celej čiare prehrali,“ hovorí. Boli by podľa neho zneužívané a bité spoločnosťou. Deti sú zrkadlom doby, pretože práve ony sú prvé, ktoré reagujú na dianie okolo seba. Niekdajší vedúci detského súboru však tiež konštatuje, že práca s dnešnými deťmi je určite zložitejšia ako kedysi. „Ak deťom dáte všetko, nečakajte, že vám poďakujú hneď. Toto, príde až keď dieťa dospeje. Oplatí sa ale na to počkať,“ povedalpresvedčivo.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 990
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 040
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 211
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 348
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 322
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 123
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 911
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 966
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 812
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 749
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Rekonštrukcia historickej budovy Strážnica na Bradle je ukončená

Rekonštrukciu historickej budovy Strážnice, ktorá sa nachádza na Bradle pri Mohyle Milana Rastislava Štefánika, ukončili a odovzdali nájomcovi.

V autobuse sa viezlo osem ľudí, hasiči z osobného vozidla vyslobodili jednu osobu.

Na diaľničnom privádzači sa zrazil autobus s osobným autom

Hasiči z Dubnice nad Váhom a Trenčína zasahovali pri dopravnej nehode na diaľničnom privádzači v Ilave.

Trenčianska župa je čoraz viac eko, spolupracuje už aj so včelármi

Cieľom spoločného memoranda je podpora oblasti environmentálnej výchovy, zlepšovanie stavu životného prostredia na území kraja či spoločná realizácia projektov.

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Už ste čítali?