K návrhu sa na jeho verejnom prerokovávaní 22. marca vyjadrovali zástupcovia štátnych inštitúcií z oblasti životného prostredia, dopravy, pozemkového úradu, odborných orgánov, ale aj zástupcovia občanov a mimovládnych organizácií.
Ako uviedla riešiteľka dopravného plánovania a spracovateľka generelu Tatiana Blanarová z Dopravoprojektu Bratislava, so spracovávaním začali v roku 2001, kedy dostali od mesta zadanie s konkrétnymi údajmi a kritériami. V roku 2002 boli práce zastavené kvôli nevyjasnenosti modernizácie železnice. Poslanec Ján Babič kritizoval, že tvorcovia generelu nevyužili šancu a nespracovali aj riešenie obchvatu železnice a jej preloženie mimo centra mesta. Ako však argumentovala Blanarová, keď opäť začali na generele po roku 2004 pracovať, museli rešpektovať vstupy, ktoré zadala projekčná kancelária Reming, spracovávajúca projekt modernizácie železnice. „Nemohli sme ponúkať protivarianty,“ odpovedala Blanarová.
Generel dopravy rieši dopravnú situácia s výhľadom do roku 2030. Ako však upozornila Blanarová, pokiaľ sa nevybuduje nový cestný most, doprava v Trenčíne sa dovtedy v žiadnom smere nezlepší. Podľa sledovaní v meste nie je takmer žiadna špička, pretože doprava je hustá nepretržite niekoľko hodín. „Cez mesto prejde 24 000 vozidiel za 24 hodín,“ uviedla. Dopravu komplikuje skutočnosť, že jednotlivé časti mesta sú navzájom prepojené len jedinou komunikáciou vedúcou stredom mesta, ktorá je zároveň aj jedinou prejazdnou tranzitnou trasou cez mesto. Ústi tu aj cestný most cez Váh. V charaktere dopravy prevládajú vnútorné jazdy, kde sa autá premiestňujú z jednej časti mesta do druhej. Tvorí až 63 percent, 36 percent áut dochádza alebo vychádza z Trenčína. Ako skonštatovala Blanarová, Trenčín nie je tranzitným mestom. Len necelé dve percentá automobilovej dopravy tvoria tranzit mestom.
Ďalším riešením dopravy a spôsobom, ako odbremeniť centrum a zmierniť hustotu dopravy cez mesto, ako vyplynulo z predloženého konceptu, je vybudovanie juhovýchodného obchvatu okolo lesoparku Brezina. „Predpokladáme, že by potom poklesol prejazd počtu áut cez mesto na 15-tisíc za 24 hodín,“ To však skôr ako v rokoch 2010 – 2015 nebude.
Generel dopravy zahŕňa do riešenia aj širšie okolie, trasovanie štátnych ciest a rýchlostných komunikácií, zahŕňa aj územia okolitých obcí – Zamaroviec, Opatoviec, Trenčianskej Turnej, Trenčianských Stankoviec, Trenčianskej Teplej, Soblahova, lokalitu letiska. Na verejné prerokovávania prišli aj starostovia dotknutých obcí, ku konceptu sa však nevyjadrovali.
Zástupcovia niektorých pozvaných štátnych inštitúcií kritizovali nedostatočnú komunikáciu s mestom a skutočnosť, že sa v zadaniach vyskytli pravdepodobne niektoré nepresnosti. Ako upozornila Jozefína Bustinová z regionálneho úradu verejného zdravotníctva, trasa juhovýchodného obchvatu je naznačená mimoúrovňovo aj cez ochranné pásmo vodného zdroja Soblahovská, hoci už niekoľkokrát pripomienkovali nutnosť jeho ochrany. „Opätovne vidíme návrh, kde obchvat ide zase cez vodný zdroj a je nakreslený cez oplotenie vodného zdroja. Rátame s bilanciami tohto vodného zdroja.“ Pripomenula aj novú legislatívu, ktorá vyžaduje reálne merania hluku, nie na základe výpočtov, ale skutočných hodnôt. „Nemožno obísť vplyvy na životné prostredie. Namaľujú sa čiary, ktoré treba vtesnať do určitých území, ale tam, kde prechádzajú cez zastavané územie, sú potrebné protihlukové štúdie a opatrenia. Tie vyžadujú však ďalšie priestory,“ upozornila Bustinová.
Richard Medal z Centra environmentálnych aktivít poznamenal, že cyklistická doprava by mala byť na vzostupe, no v Trenčíne sa budeme uberať úplne inou cestou. Tvorcovia generelu dokonca predpokladajú percentuálny pokles cyklistickej dopravy. „Navrhnuté cyklistické trasy nemajú hlavu ani pätu,“ uviedol Medal.
Mestská architekta Adriana Mlynčeková upozornila účastníkov, že môžu svoje pripomienky spracovať písomne a do 6. apríla doručiť na mestský úrad.
