„Veľa západných krajín si o tých východných myslí, že sú to len krajiny s veľkými šedými budovami“ vysvetľuje Jan. Podľa jeho spomienok, si celé naše Slovensko predstavoval ako jednu Petržalku. Upozorňuje ale, že Slovensko nie je východná Európa, ale je to stred - srdce Európy.
Príchod na Slovensko bol príjemným prekvapením
„Tá krásna príroda, ktorú tu máte ma očarila,“ povedal Jan, keď som sa ho opýtala, či sa jeho očakávania z príchodu zmenili realitou, ktorú tu uvidel. Keď prechádzal prvýkrát autom Bratislavou, tak videl Petržalku. Myslel si, že panelové to tu bude skutočne všade. Našťastie sa mýlil. Cestou do Nové Mesta nad Váhom sa to vraj stále zlepšovalo. Prvý pocit bol naozaj ten, že tu máme krásnu prírodu. Z Nového Mesta nad Váhom mal veľmi priateľský pocit. Ľudia sú tu podľa neho veľmi príjemní a parky nádherné. Vraj si to nedokážeme uvedomiť, aké bohatstvo v našej prírode máme. Na Slovákoch sa mu hneď zapáčilo, že sú priami. „Ak chcete od Slováka názor, stačí sa ho opýtať raz. Ak chcete názor od Švéda, opýtate sa päťkrát, a stále sa obáva vyslovenia toho, čo si naozaj myslí,“ hovorí Jan. Odchod zo Švédska pre neho nebol ťažký, pretože žil v Štokholme a vraj to tam nemal príliš rád. „Je to betónové mesto,“ hovorí. Štokholm prirovnáva k našej Bratislave. „Má krásne historické centrum a potom už len betón,“ vysvetľuje. Mesto, ktoré ale v jeho rodnej krajine stojí za to, je vraj Göterborg. Podľa Jana je to ich najkrajšie mesto. „Ja som sedliak a v malom meste sa mám lepšie,“ s úsmevom o sebe hovorí. Miluje dediny v okolí Nového Mesta nad Váhom. Cetuna, Hrádok, Hôrka, Bošáca sú pre neho miesta, ktoré obdivuje.
Čo Švédi majú a my nie...
Okrem rodiny bolo pre Jana ťažké nájsť niečo, čo by mu na Slovensku chýbalo. Nakoniec to prišlo – „syrové chrumky“ povedal pekne po slovensky a zasmial sa. Vraj tie naše arašidové sú úžasné, no ich švédske sú na nezaplatenie. Tak sme sa dostali k jedlu. Švédi majú jeden zaujímavý pokrm – rybu vykvasenú v uzatvorenej plechovke, ktorá po otvorení veľmi nepríjemne páchne, je totiž tak stará, že iný výpar jej ani neprináleží. Jan to nazval zavináč, ktorý ešte nikdy vraj nevyskúšal. Veľa ľudí vraj vraví, že zápach tejto švédskej špeciality je horší ako samotná chuť. Švédi to volajú „Sur stromming“, teda kyslý zavináč. Je to ale úplne niečo iné, ako naše zavináče.
Čo máme my a vo Švédsku nie...
„Klobása,“ povedal bez váhania, no a samozrejme príroda. Švédsko je podľa Jana tiež krásna krajina, no my máme listnaté stromy a to považuje za nádheru. Listnaté stromy sú pre neho úžasné. Ďalšia vec, ktorá vraj vo Švédsku chýba, je naše tmavé pivo. Načo najviac ale upozorňuje sú naše potraviny vo všobecnosti. Keď ide do obchodu u nás, tak cíti čerstvosť našich výrobkov. „Nechápem, ako môžu Slováci dovážať cudzie potraviny, keď tie vaše sú také výborné,“ hovorí. Vo Švédsku je veľa potravinových reťazcov, a tak podľa neho napríklad mäso u nich doma pôsobí veľmi umelo a strojovo. „Máte skvelé mäsiarstvá,“ vysvetľuje. Nedokáže sa stotožniť so zahraničnými reťazcami pôsobiacimi u nás. Chápe ale, že pre mnohých ľudí je to často finančne výhodnejšie, nakúpiť si napríklad za akciové ceny. Slovenská potravinová produkcia je podľa neho výborná. Je vraj škoda, že ľudia sú nútení nakupovať lacné dovážané potraviny. „Ja nakupujem len slovenské výrobky,“ hovorí s hrdosťou.
Fašírka - slovenské jedlo, ktoré miluje...
Kto by to do cudzinca povedal. Mnohí totiž obdivujú halušky, lokše, či slivkové gule. „Halušky sú pre mňa veľmi sýte,“ hovorí Švéd. Dokáže ich vraj zjesť len pol taniera. Podľa neho nie je dobré nechávať jedlo nedojedené. „Ja mám rád, keď zjem všetko, čo mám naložené,“ hovorí. Halušky sú ale podľa neho veľmi chutný tunajší pokrm. Ďalšie obľúbené jedlo je držková polievka. Je to zvláštne, pretože v iných kultúrach polievky nie sú tak uznávané, ako napríklad u nás a v Česku. „Doma sme mávali polievku možno tak dvakrát do roka,“ vysvetľuje Jan. Na Slovensku jedáva polievku každý deň, čo je vraj prekvapenie aj pre neho samotného. „Nikdy som si nemyslel, že budem jedávať napríklad niečo také ako vývar,“ vysvetľuje.
Veľkú noc Švédi príliš neslávia
„Áno, áno. Dávaj vajcia do korbáča, to poznám,“ smeje sa Jan. Pre Švédov nie je tento sviatok príliš veľký. Berú ho skôr ako odpočinok od práce. „Švédsko je krajina, ktorá trochu zabúda na náboženstvá,“ vysvetľuje Jan. Švédi sú vraj ďaleko od náboženstva. Tu ho na Veľkej noci fascinujú zvyky a veršíky, ktoré muži pri šibačke používajú. Užíva si tento sviatok ale rovnako ako doma – oddychom od práce.
Švédsko mu vraj nechýba
Je na to samozrejme prozaický, no o to krajší dôvod – našiel si tu priateľku a dnes už aj snúbenicu. „Som rozhodnutý ostať tu žiť,“ tvrdí presvedčivo. Jan hovorí, že život pre neho na Slovensku, teda v Novom Meste nad Váhom, je veľmi dobrý. Našiel tu pokoj, aký v rodnej krajine nepozná. Tam sa vraj všetci naháňajú za prácou, potom utekajú napríklad do fit centier. Ľudia tam žijú viac v strese. Nemyslí si, že je to v tom, že ako cudzinec tu má možno lepšie ekonomické zázemie. Podľa neho veľa Švédov odchádza pracovať do zahraničia a ostávajú tam aj žiť. Rozdiel medzi nimi a Slovákmi je ten, že zatiaľ čo Švéd v cudzine poväčšinou ostane, Slovák sa domov po rokoch vráti. „Je prirodzené, že ľudia skúšajú, chcú vidieť niečo iné. Dôležité je, že Slováci sa domov vracajú,“ myslí si.
Švédski učitelia sa snažia z detí vychovať skutočné osobnosti
Naše vzdelávanie a školstvo je podľa neho výborné. Sme vraj ľudia so širokým rozhľadom. Vo švédskych vzdelávacích procesoch sa študenti viac venujú etike a filozofickým veciam. Slováci sa podľa neho chodia do škôl učiť viac konkrétnych vecí. Neporovnáva však, ktoré školstvo je lepšie. Každé učí iné veci. Vo Švédsku je pre učiteľov dôležitejšie, aby spravili zo študentov skutočne silné osobnosti. „U nás je to v školách o sile srdca, tu o sile mozgu,“ myslí si. Švédom sa ale nedá odoprieť napríklad perfektná angličtina. Jan vysvetlil v čom to je. „My od detstva pozeráme televíziu s titulkami, takže angličtinu máme v uchu.“ Dabing je podľa neho hlúposť. Keď príde dieťa do školy, nemá tak problém s cudzím jazykom. Toto na Slovensku chýba.
Výchova dieťaťa a to ostatné
Našiel si tu životnú partnerku, s ktorou plánuje v budúcnosti založiť rodinu. Podľa neho ale Slovenky robia chybu, že mužov viac nezamestnávajú v domácnosti. „Mám dve ruky, dve nohy a hlavu, prečo by som teda nemohol variť...?“ Slovenskí muži to vraj využívajú a väčšinou sú na domáce práce leniví. „Nie však všetci,“ dodáva. Vo výchove detí sú vraj Slováci k svojim deťom veľmi tvrdí. Deti podľa neho potrebujú pozornosť. Keď videl prvýkrát na ulici, ako matka udrela dieťa, bol z toho šokovaný. V jeho rodnej krajine je to vraj to posledné, čo môže rodič urobiť. „Deti sa tu vychovávajú mentálne, nie fyzicky,“ hovorí. Rodičia na Slovensku sú omnoho striktnejší ako Švédi. Ak Švéd udrie dieťa, je to mentálne najslabšia vec, akú môže dospelý človek voči nevinnému, slabšiemu tvorovi spraviť. Vo Švédsku tak človek stráca vlastnú tvár, ľudia ho prestávajú rešpektovať. Ponúka sa tak otázka, ako by zareagoval, ak by jeho budúca manželka, potenciálna matka jeho detí, použila jemnú výchovnú metódu tľapnutím po zadku. „Bol by som z toho smutný,“ hovorí. „Moji rodičia ma ani raz neudreli a myslím, že som celkom normálny,“ vysvetľuje. Navádzanie k názoru, že výchovné tľapnutie po zadku je niekedy nevyhnutné, nezabralo. Povedal, že sa s touto myšlienkou nikdy nestotožní a náš výchovný zvyk si neosvojí. Na otázku, čo spraví, ak sa budúcej manželke predsa len niekedy pošmykne ruka, odpovedal so smiechom: „Ona už je oboznámená, čo si o tom myslím, takže uvidíme.“
