Článok pokračuje pod video reklamou
Pravidelný odchyt a testovanie kliešťov na vírusy encefalitídy a boreliózy robí Slovenská akadémia vied a práve na našom území sú dlhodobé ohniská nákazy, ktoré pretrvávajú.
Najspoľahlivejší spôsob, ako sa chrániť pred týmto ochorením, je podľa odborníčky očkovanie, pretože protilátky proti vírusom, prenášaných kliešťami, doposiaľ nie sú. So základným očkovaním je potrebné začať už v chladných mesiacoch, aby bola zabezpečená dostatočná ochrana proti kliešťom už pred nástupom ich aktivity. „Aplikujú sa najčastejšie tri dávky, niekedy sa dajú aj štyri,“ upresnila Štefkovičová, podľa ktorej je však možné zaočkovať sa aj v lete.
Najvyšší výskyt kliešťov je od apríla do konca októbra. Kliešte sa vyskytujú predovšetkým v tráve a v nízkych porastoch. Zachytávajú sa na steblách trávy a na spodnej strane listov, preto ich nevidíme. Nesprávny názor je, že kliešte visia zo stromov a na svoju obeť padajú. Kliešte sa pri pohybe po týchto miestach prichytia na telo alebo odev a odtiaľ sa potom nenápadne rozlezú do kolenných jamôk, medzi stehná, do podpazušných jamôk a inde.
Podľa riaditeľa Trenčianskej fakultnej nemocnice Martina Chrena môže mať človek aj sto kliešťov, ale ak nemajú v tráviacom trakte vírus, tak ho nenakazia. V nemocnici sa stretávajú do roka s piatimi až šiestimi prípadmi mozgovej encefalitídy. Toto číslo vraj vyplýva z percenta nakazených kliešťov. „Odchyt na našom území potvrdil, že dve až tri percentá zo všetkých kliešťov nesú v sebe vírus kliešťového zápalu mozgu a dvadsať až tridsať percent má v sebe boreliózu,“ uviedol. „Ľudia si často mýlia účinok očkovania proti kliešťom. Myslia si, že sú zaočkovaní proti vírusovému zápalu mozgu, no neuvedomujú si, že nemajú žiadnu ochranu proti boréliám,“ upresnil. Proti tejto chorobe zatiaľ u nás neexistuje vakcína.
Príznaky zápalu mozgu sa podľa lekára dostavia medzi siedmym až štrnástym dňom. „Vírusový zápal mozgu spôsobuje v prvom štádiu iba všeobecné príznaky, ako napríklad teplota, zvracanie, potenie, no množením v krvi prejde do druhého štádia, ktoré je sprevádzané bolesťami hlavy, poruchami videnia, reči, roztrasenosťou. Keďže na encefalitídu neexistuje liek, ktorý by dokázal zabíjať samotný vírus, môžu lekári bojovať iba s opuchom mozgu či podávať lieky na regeneráciu nervového systému.
I keď sa človek nakazí od kliešťa, priebeh choroby je u každého iný. Môže sa stať, že človek s dobrou obranyschopnosťou si vybuduje protilátky a nenakazí sa. Lekár dokáže určiť encefalitídu už z jej charakteristických príznakov, no jej diagnostika prebieha rozborom mozgomiechového moku. V ňom sa podľa Chrena hľadajú pomnožené biele krvinky naznačujúce zápal a priamo aj protilátky proti encefalitíde. Nebezpečenstvo kliešťového zápalu mozgu je najmä v tom, že i po preliečení veľmi dlho pretrvávajú neurologické následky, ktoré môžu spôsobiť až invaliditu. „Po dvoch-troch týždňoch hospitalizácie sa môže stať, že sa pacient už nikdy nevráti do práce, pretože je stále roztrasený a nedokáže sa koncentrovať,“ konkretizuje riaditeľ nemocnice.
Vírus kliešťovej boreliózy je taktiež nebezpečný a na rozdiel od vírusového zápalu mozgu ho prenáša oveľa viac kliešťov. Počas roka sa v nemocnici stretnú až so štyridsiatimi prípadmi. Podľa Chrena je veľmi dôležité kontrolovať miesto po vytiahnutí kliešťa. „Ak sa na tomto mieste alebo inde na tele objaví začervenanie vo veľkosti desaťkoruny, je to prvým príznakom boreliózy.
Začervenanie je charakteristické tým, že je v strede vyblednuté a po okrajoch sa jazykovito šíri do okolia. Liečba borélií antibiotikami trvá mesiac a dáva vysokú možnosť, že vírus neprejde do chronického štádia,“ uviedol. Druhým štádiom boreliózy je bolesť kĺbov, ramien, sťahovavé bolesti, no pri neliečení môže prejsť, podľa Chrena, až do neuroboreliózy, ktorá spôsobuje rovnako ako encefalitída zápal mozgu a naviac aj poruchy srdcového rytmu či iné ochorenia.
