ka. Na jednom programe vysielali seriál „Kriminálka Las Vegas“. Na ďalšom „Kriminálka New York“ a na ďalšom „Kriminálka Miami“. V čítaní programu som radšej nepokračoval, lebo Spojené štáty majú 500 miest nad stotisíc obyvateľov a v každom majú kriminálne oddelenie. Nejaké podobné seriály by sa mohli točiť aj na Slovensku. Napríklad „Kriminálka Suchá nad Parnou“. Alebo „Kriminálka Horná Súča“ prípadne „Kriminálka Kecerovské Pekľany“. Nuž ale čo už? Mladosť v nedohľadne smerom dozadu a dôchodok v nedohľadne smerom dopredu. A tak som sa vybral celkom bez donútenia na hokejový zápas Dukly Trenčín. Pred zápasom tam hrali našu národnú hymnu. A aby sa aj najväčší tupci dostali aspoň ako–tak do obrazu, tak na obrazovke „púšťali“ aj text. To kvôli tomu, aby niekto náhodou nezačal hulákať „sajuz nerušimij“ prípadne „got sejf de kvín.“ O „gde domov múj“ treba už len taktne pomlčať. <
Na základnej škole sme mali skutočne veľmi obľúbený predmet. Volal sa „vlastiveda“. Učebnica bola krásne ilustrovaná a mali ju radi všetci žiaci bez ohľadu na triedny pôvod. No a na konci učebnice bol text vtedajšej československej štátnej hymny, ktorý sme museli všetci vedieť ako otčenáš. Dnes to už neplatí. Keď sme sa stali v Goteborgu majstrami sveta v ľadovom hokeji, vlajka stúpala na piedestál najvyšší a hrali samozrejme slovenskú hymnu. Lenže vec mala háčik. Väčšina našich hokejistov sa už nejaký čas z nezištných, nefinančných dôvodov zdržiavala „za morom“ a ani nestihla zaregistrovať, že slovenská hymna má o jednu slohu naviac. A tak bolo vidieť ako naša „ekipa“ otvára ústa ako kapor, ktorému k žiabram niekto priložil vatu s éterom. Ústa otvárali len tak, aby sa nechumelilo, v úplnej neznalosti textu druhého najdôležitejšieho symbolu rodnej krajiny. Vtedy som im to pri televíznom prijímači vyčítal, ale ihneď aj prepáčil, veď vybojovali historický úspech. Komu ale neprepáčim, sú súčasní maturanti, ktorí zo Slovenska nikdy ani nohu nevytiahli a text napriek tomu nevedia. Ešteže máme tie zimné štadióny. Tam sa text dá doučiť.
