skí občania. Medzi nimi boli aj priami účastníci odsunu ako i potomkovia a rodinní príslušníci tých, ktorých násilne odvliekli a skončili svoje životy v likvidačných koncentračných táboroch.
Najväčší tábor bol v Osvienčime, kde zahynulo 4 milióny ľudí a v Treblinke – tri milióny. Ako uviedol predseda Oblastného výboru SZPB Tomáš Švec, z Trenčína boli vypravené vlaky, ktoré odvliekli do táborov smrti 15 570 židovských spoluobčanov. „Vyvraždené boli celé rodiny, vrátilo sa len 1586,“ povedal Švec. Celkom zo Slovenska bolo vyvezených 57 839 Židov. Prvý vlak bol vypravený z Trenčína už v ten deň, kedy vtedajšia Slovenská vláda schválila návrh ústavného zákona o odstránení Židov z územia Slovenskej republiky. Po prvom transporte, vypravenom 24. marca 1942, nasledovali ďalšie, 6. júna 1942, 17. júla 1942, 17. septembra 1943. Za každého deportovaného Žida platila slovenská vláda presídľovací poplatok 500 ríšských mariek. Na Slovensku nastal rasový hon na Židov. V časoch odsunu žilo v Trenčianskom regióne viac ako dvetisíc Židov. Podľa informácií Úradu pamäti národa, najviac ich bývalo v Trenčíne (z 13 647 obyvateľov bolo 1559 Židov), v Trenčianskych Tepliciach (z 2200 bolo 199 )v Trenčianskej Teplej (z 3560 bolo 103, v Novom Meste nad Váhom (8410 bolo 1728). Židia vo väčšom počte ako jedna rodina žili ešte v obciach Bošáca, Horné Srnie, Drietoma, Nemšovej, Ivanovciach, Beckove, Orechovom, Melčiciach, približne stovka žila v Brezovej pod Bradlom a v Myjave. Židov z rozličných miest sústreďovali v zberných táboroch po celom Slovensku. Z trenčianskej stanice v štyroch transportoch odsunuli viac ako 15-tisíc. „Vrátilo sa len 1586,“ skonštatoval Švec. Medzi odsunutými bola aj Elena Fabiánová. Ako 16 a pol ročnú ju v októbri 1944 odvliekli z Bratislavy. „Bolo to hrozné, ja o tom ešte teraz nemôžem hovoriť, nikto z rodiny mi nezostal.“
Viera Barátová žila do svojich siedmich rokov v Trenčianskych Tepliciach. Hromadné vyhladzovanie Židov prežila vďaka obetavosti ľudí, ktorí ju počas vojny ukrývali. „Naša rozvetvená rodina bola úplne zdecimovaná,“ spomína. „Otca odvliekli v prvom transporte z Popradu v marci 1942 a za tri týždne v koncentráku zomrel. Transport zo Žiliny, v ktorom bola moja matka, vypravili v deň mojich siedmych narodenín, v októbri 1942. Nikto z vlaku sa nedostal ani k barakom, všetci hneď išli do plynu.“ Ako tvrdili viacerí účastníci spomienky, aj dnes vnímajú prejavy rasizmu a nacionalizmu. „Sme svedkami bagatelizovania tohto smutného obdobia našej histórie a dokonca glorifikovania predstaviteľov bývalého Slovenského štátu,“ povedal Tomáš Švec. Na pamiatku na odsun Židov bude z Popradu vypravený autentický vlak. Do Trenčína by mal prísť v júni.